Život je ako more,
čo tajomstvá na dne svojom skrýva,
bo nie všetko ako navonok sa javí aj tak býva.
Občas prídu i búrky života,
keď more búrlivé, hľa človek nespútaný môže byť,
a tak ako aj ono svoje poklady i človek
svoje taje môže skryť.
Prídu obdobia nečakané ako víchor v plachtách
čo unáša objekt svoj v diaľ,
keď nik nemôže vedieť, či príliv nepriplaví žiaľ.
Tak ako koráb na mori neraz stroskotá
i ľudskej túžbe sa to môže stať,
lebo čo život nadelí nám i ľahko môže vziať.
Na vlnách životom býva neraz veľa útesov
čo na človeka čakajú každý deň.
A človek musí bojovať ako šelma divoká
aby uskutočnil svoj sen.
Život je klbko tajomstiev,
čo našim údelom je ho rozmotať.
Prežiť ho naplno smieme len
keď unášať sa necháme ním
a nenecháme ho stroskotať.
Ale zase to neber, že ťa chceme "prevychovávať" alebo silou mocou meniť tvoj štýl písania :P Píš, ako ti to ide najlepšie. Keby si to mala robiť s odporom alebo už dopredu rozmýšľať, čo ti na to asi povieme, strácalo by to celé zmysel. Máš mať z toho hlavne radosť a dobrý pocit.
Štýl písania sa málokedy, podľa mňa, mení vedome. Väčšinou sa človek skôr nechá ovplyvniť tým, čo číta. Nemyslím, že by to priamo okopíroval alebo tak, skôr sa len určitými vecami inšpiruje a nevedome sa to potom premietne v jeho tvorbe. Nie je to plagiátorstvo, je to skôr preniknutie do spôsobu uvažovania toho ktorého básnika. Človek viac prijíma než tvorí.. ten "vlastný štýl", ktorý spomínaš, sa v dnešnej dobe myslím trochu predceňuje :P to ale neznamená, že by jednotlivec nebol do určitej miery i kreatívny a inovatívny, takže píš a teš sa z toho. Určitú úlohu zohráva aj vek (na ktorý sa ťa samozrejme pýtať nebudem ;)) ale vyhovárať sa na neho zase nedá, lebo i dvadsiatnik môže písať lepšie ako poét na sklonku života.
Oukej. A teraz trochu konkrétnejšie. použité rýmy a aj "myšlienka" mi pripomínajú niektoré básne. Básne podobného typu sa podľa mňa v hojnom počte vyskytujú v rozhlase v reláciách ako "Hráme našim jubilantom". Čo nakoniec nemusí byť zlé, lebo tá relácia má vcelku dosť poslucháčov. A podobné sa vyskytujú aj na štátnych pohrebných obradoch, alebo sobášoch. Čiže - áno, použiteľné sú. Či je toto tvoja méta už posúď sama.
Nedávno som si čítal z dlhej chvíle predtlačené priania k narodeninám na pohľadniciach a musím povedať, že túto métu už si pokorila ;)
Každopádne, z tvojich doterajších príspevkov je tento pre mňa najprijateľnejší. Pokračuj ďalej, vol zaujímavejšie témy. Možno by to chcelo nejaký nevšedný zážitok , akýsi "spúšťač", ktorý ti otvorí nový svet literárnych možností.
Ďakujem za vyjadrenia k mojim príspevkom. I kritika človeka posúva vpred. Len chcem, aby ste pochopili aj vy mňa, že nie je ľahké z jedného dňa na druhý zmeniť spôsob písania a vyjadrovania emócií- a ja som doteraz písala takto, doteraz to nikomu nevadilo a videli to skôr v pozitívnom svetle. Budem sa snažiť skúšať niečo nové- na inej úrovni, ako "len" rozhlasové a pohľadnicové priania ako ste to vy nazvali. :-) I keď je pravda, že niekedy len ťažko zmení človek niečo, na čo je zvyknutý, na jeho autonómne vyjadrovanie sa a svoj štýl.
hm... ako to napísať. Prikloním sa k chalanom. Veľa čítať. A Všímať si. Ako to robia "veľkí ujovia básnici" (a tetky poetky :)). Nezober to osobne, možno Ti to kamarátky pochválili. Ale medzi ľuďmi, ktorí vedia o poézii aspoň o máličko viac, to budeš mať s kritikou trošku ťažšie. Je to dosť slabé, plné gramatických rýmov (byť - skryť, diaľ - žiaľ, stať - vziať a podobne) - potom to znie ako verklík. Aj gramatický rým môže byť, úplne sa mu nevyhne asi nikto. Ale nesmie byť na ňom postavená celá báseň, ak má mať nejakú úroveň. Teda môj osobný názor, nemusíš ho brať.
Nemyslím to v zlom. Ak Ťa baví písanie poézie, určite sa slovami kritiky nenechaj odradiť. Ber ju ako plus, ako možnosť zlepšovať sa. Veľa čítaj, veľa si všímaj. Kritika posúva dopredu, ak jej je človek otvorený. Viem o tom svoje a som veľmi vďačná za svojich kritikov. Aj keď to vždy nie je príjemné.
Epicentrum všetkých vzruchovčlovekom lomcujúcim.To ľudské srdce je.Tak ľahko doň človek padne.Prečo neostane priezračne čistýmako voda v jazere?Azda preto milí moji,že dnes už ani tá voda v jazerenie je čistá-nie tak človek dneška.Tá čistota sa mení na prázdnotuktorá je vari horšia ako kal.Žiadne…
Podivné obrazy utýranej doby Všade prázdno a mĺkvo čakajúce hroby Osirelé domy zblúdené nohyRuka sa v ruke stráca myšlienka vzdoru hlboko spiaca niečo tiché snaží sa kričať no ľudia chcú byť hluchí svedomie slobode zapožičať.Telo sa nad ducha povyšuje To ľudské v sebe zadušuje A prirodzenosť tá je…
Úsmev, ktorý slzy skrýva a tie neskôr ako kameň padnú z tváre, na neúrodnú zem . Na neúrodnú zem ľudskej bezcitnosti, ktorá vrelé city zmýva. Prečo ľudia už spolu neplačú do vankúša menom hruď? Radšej mlčia a zabíjajú úd, vkladajúc ho do kamennej hrobky. A tak by som chcela plakať z celej sily,…
Nie je sa čím moc chváliť v poslednej dobe, ale reku aspoň to sem dám, nech viem v čom sa mám zlepšiť. ;-) Keď slovo zraní viac než fackaa bolí dlhšie než jeden deň, lež ucho netrpí, to srdce sa tacká a na duši tiaž sťa kameň... Cítiť ho čoraz viac lebo tie slová um si dobre vryl. Keď slovo…
Svetom kráča potichu,
vedľa teba, vedľa mňa.
Pije z nášho kalichu
tá bytosť skrytá, tajomná.
Striehne v každej chvíli- v nás
či podľahneš, a či vyhráš,
boj skrytý v našej duši
málokto o ňom vie, možno tuší.
Často šepká, vábi uši,
či zvedie oko- sľubmi opantá
tak človek človečenstvo poruší
zabudne…
Sľúbili sme si,
vždy tu budeme.
Pre seba.
Ty pre mňa.
Ja pre teba.
Keď jeden sa podtkne
druhý ho zachytí.
Kráčajúc ruka v ruke.
Že čas a deň nebudú hrať žiadnu rolu
aj cez diaľku budeme chcieť byť spolu
Aký príjemný pocit, že to vieme.
A mesiace bežia, neostali stáť.
Nevadí. Večnosť nerátame,…
Niekto prebudí v srdci lásku potom strhne z tváre masku Niekto vrazí dýku do duše i keď zúrivý pes nepokúše. Niekto podá ruku na pomoc aby dokázal svoju moc. Niekto sám tápa životom a inému stane sa Lancelotom. Niekto nájde v druhom seba uskromní sa s kúskom chleba. Niekto hľadá v inom to čo neni…
Prišla jeseň
Nešetrí farbami
Hrá nám svoju pieseň
Suchými listami
Prišla jeseň
Draci lietajú miesto vtákov
Pri chodníčkoch nieto ruží
Lež stretnutie s mlákou
Prišla jeseň
Vzduch nenápadne chladne
Srdce sužuje tieseň
Len optimista nepodľahne
Prišla jeseň
Mraky striedajú páľavu
Ak nemáš dáždnik…
Za oknom vietor listy zametá
robí si tak poriadok
Keď srdce pravdu odmieta
a nechce s umom držať krok
Po okne steká kvapka dažďa
osamotená, nepridá sa žiadna
Tu počuť v tom tichu padať list
a čas musím nechať ísť
Pri okne ja a spomienky
popol čo len mrazí
cez dušu preniká,
pomaly krehne
správnu…
Báseň venovaná jednému anjelikovi do neba... ♥
BÁSEŇ MATKY NENARODENÉMU DIEŤAŤU
Dva tlkoty a jedno telo
Láska dar najväčší chcela dať nám
Moje bruško zguľatelo
Prvý obrys tela, tvoja tvár.
Dve duše a podstata jedna
Tak život zmysel dával mi
I mesiac svietil jasnejšie
A krajšie boli pre mňa…
(Marienke)
Vonku je tak strašne cukrovo
že si radšej ani neosladím kávu
Možno je dobré
aspoň z času načas
nechať veci také aké sú
bez prísad
naakumulovaných túžob
a samodruhých špekulácií
Možno je dobré
začať občas znovu
pri horkej káve
Benátska lagúna - jeden z najkrajších kútov Talianska - skrýva okrem najznámejšieho ostrova - Benátok aj ďalšie poklady.
Chodím ich so svojimi priateľmi objavovať opakovane.
Program si organizujeme sami: na vypožičanej lodi, ktorú si riadime sami. (Nepotrebujete na to nijaké kapitánske skúšky…
Bude moja duša pokojná, len ak ťa budem cítiť vedľa seba do konca 1. týždňa? NIE! Chcem to a ak to cítiš rovnako, prosím, poď so mnou na jeseň Tvoj život MILUJEM ŤA
Stretnutie
(Pilot 369 - trailer; sci-fi triler už v predaji)
Mahanaim, údolie rieky Jabbok, východný breh Jordánu, 1700 BC
Esau, s mečom v ruke, sleduje Jacoba, ako sa so sklonenou hlavou, krívajúc na ľavú nohu, potáca smerom k nemu. Jacobova tunika je celá zašpinená od blata, na viacerých…
Sedím v byte s rukami na počítači
a zdieľam s Tebou naše city
Si moja Amerika. – Ja Tvoj New Yor City.
Rozmýšľam, v hlave si robím inventár myšlienok,
čírych a čistých ako živá voda,
Nadýchneš sa, zo studne túžiš piť.
Nad zemou oblohou nesie sa mesiac,
Ten večný gondolier a hviezdy…
V roku 2019 som sa rozprával s niekoľkými učiteľmi a učiteľkami o ich ceste k tomuto povolaniu. Som veľmi rád, že ich osobne poznám a rešpektujem ako profesionálov vo svojom povolaní. Hovorili sme o viacerých témach. Pevne verím, že čo sa nevošlo do mojich blogov, si budete môcť prečítať v knižke,…
Comments
Pridať nový komentár
Ale zase to neber, že ťa chceme "prevychovávať" alebo silou mocou meniť tvoj štýl písania :P Píš, ako ti to ide najlepšie. Keby si to mala robiť s odporom alebo už dopredu rozmýšľať, čo ti na to asi povieme, strácalo by to celé zmysel. Máš mať z toho hlavne radosť a dobrý pocit.
Štýl písania sa málokedy, podľa mňa, mení vedome. Väčšinou sa človek skôr nechá ovplyvniť tým, čo číta. Nemyslím, že by to priamo okopíroval alebo tak, skôr sa len určitými vecami inšpiruje a nevedome sa to potom premietne v jeho tvorbe. Nie je to plagiátorstvo, je to skôr preniknutie do spôsobu uvažovania toho ktorého básnika. Človek viac prijíma než tvorí.. ten "vlastný štýl", ktorý spomínaš, sa v dnešnej dobe myslím trochu predceňuje :P to ale neznamená, že by jednotlivec nebol do určitej miery i kreatívny a inovatívny, takže píš a teš sa z toho. Určitú úlohu zohráva aj vek (na ktorý sa ťa samozrejme pýtať nebudem ;)) ale vyhovárať sa na neho zase nedá, lebo i dvadsiatnik môže písať lepšie ako poét na sklonku života.
Oukej. A teraz trochu konkrétnejšie. použité rýmy a aj "myšlienka" mi pripomínajú niektoré básne. Básne podobného typu sa podľa mňa v hojnom počte vyskytujú v rozhlase v reláciách ako "Hráme našim jubilantom". Čo nakoniec nemusí byť zlé, lebo tá relácia má vcelku dosť poslucháčov. A podobné sa vyskytujú aj na štátnych pohrebných obradoch, alebo sobášoch. Čiže - áno, použiteľné sú. Či je toto tvoja méta už posúď sama.
Nedávno som si čítal z dlhej chvíle predtlačené priania k narodeninám na pohľadniciach a musím povedať, že túto métu už si pokorila ;)
Každopádne, z tvojich doterajších príspevkov je tento pre mňa najprijateľnejší. Pokračuj ďalej, vol zaujímavejšie témy. Možno by to chcelo nejaký nevšedný zážitok , akýsi "spúšťač", ktorý ti otvorí nový svet literárnych možností.
Ďakujem za vyjadrenia k mojim príspevkom. I kritika človeka posúva vpred. Len chcem, aby ste pochopili aj vy mňa, že nie je ľahké z jedného dňa na druhý zmeniť spôsob písania a vyjadrovania emócií- a ja som doteraz písala takto, doteraz to nikomu nevadilo a videli to skôr v pozitívnom svetle. Budem sa snažiť skúšať niečo nové- na inej úrovni, ako "len" rozhlasové a pohľadnicové priania ako ste to vy nazvali. :-) I keď je pravda, že niekedy len ťažko zmení človek niečo, na čo je zvyknutý, na jeho autonómne vyjadrovanie sa a svoj štýl.
Milá Radka,
hm... ako to napísať. Prikloním sa k chalanom. Veľa čítať. A Všímať si. Ako to robia "veľkí ujovia básnici" (a tetky poetky :)). Nezober to osobne, možno Ti to kamarátky pochválili. Ale medzi ľuďmi, ktorí vedia o poézii aspoň o máličko viac, to budeš mať s kritikou trošku ťažšie. Je to dosť slabé, plné gramatických rýmov (byť - skryť, diaľ - žiaľ, stať - vziať a podobne) - potom to znie ako verklík. Aj gramatický rým môže byť, úplne sa mu nevyhne asi nikto. Ale nesmie byť na ňom postavená celá báseň, ak má mať nejakú úroveň. Teda môj osobný názor, nemusíš ho brať.
Nemyslím to v zlom. Ak Ťa baví písanie poézie, určite sa slovami kritiky nenechaj odradiť. Ber ju ako plus, ako možnosť zlepšovať sa. Veľa čítaj, veľa si všímaj. Kritika posúva dopredu, ak jej je človek otvorený. Viem o tom svoje a som veľmi vďačná za svojich kritikov. Aj keď to vždy nie je príjemné.
Nech sa darí.