Drakobijec nespal. Začul, ako sa kľučka na dverách pohla, začul vrzgot podlahy pod nohami. Oči mal zatvorené, ale pod prikrývkou držal dýku. Začul šuchot látky o telo, kroky. Nečakal. Rýchlo vstal, vrhol sa na osobu pred ním a povalil ju na zem. Dýkou mieril na hruď votrelca. Bola to tá postava v kapucni. Keď Eddar strhol kapucňu, odhalila pôvabnú ženskú tvár. Dlhé, vlnité čierne vlasy, hnedé oči pery červené ako víno.

„Čakala som prívetivejšie privítanie, ale mohol by si z môjho krku dať preč svoj lakeť, aby sa mi ľahšie dýchalo.“ Drakobijec sa odtiahol a dýku schoval späť pod prikrývky.

„Prichádzať za noci ako vrah, alebo zlodej, človek sa musí poistiť. Čo odo mňa chceš?“

„Rada by som sa ti pozerala do očí, drakobijec. Zapáľ sviečku.“ Sadla si na kraj postele. Stiahla zo seba habit, ktorý odhalil zelené šaty. Bola vysoká, štíhla, s pôvabnými pohybmi.

„Nečakal som, že ma o polnoci prepadne práve starostova žena.“

„Prepadol si skôr ty mňa.“

„Často navštevujete ľudí v hostincoch, zahalená kapucňou?“

„Volám sa Tiona, a je pravda, že to nemám vo zvyku, ale zúfalá situácia, vyžaduje zúfale činy.“

„Viem prečo prichádzaš, Tiona, odpoveď znie nie. Keby ma tu nezdržala snehová búrka, mohol som ísť ďalej. Nie som nájomný vrah. Nie som spútaný otázkou ceny.“

„A čo otázkou cti?“ Tiona sa pomrvila a prekrížila si nohy a vôbec sa pritom nesnažila zakryť si nahé stehná. „Chcem aby si ma vypočul. Až potom odídem."  

„Počúvam. Ale nech to netrvá dlho.“

„Vďaka“, Tiona sa slabo pousmiala. „Počula som rozhovor medzi tebou a mojím mužom. Pred niekoľkými rokmi, keď pracovala u jedného grófa na statku, som sa zaľúbila do jedného elfa, volal sa Faolin.  Gróf bol surový človek, často ma mlátil a aj ostatných, ktorí pracovali na jeho statku. Faolin bol vtedy ranený, po vojne medzi ľuďmi a elfmi a bol násilne odvlečený, aby robil sluhu podobne ako ja. Jednej noci sa rozhodol utiecť a tak vzal aj mňa. Spolu sme putovali krajom, schovávali sme sa, aby nás nenašli. Faolin ma zaviedol k svojmu ľudu, preživší z vojny, schovávali sa v lesoch a živili sa prepadaním a okrádaním. Bola som Faolinovi vďačná zato, že ma zbavil utrpenia a moju lásku mi začal opätovať.

Dlhý čas sme žili ako vyhnanci, bez domova a museli sme mať na pamäti, že nás stále hľadajú. Faolin sa ma jedného dňa spýtal, či sa chcem stať jeho ženou. Bola som veľmi prekvapená, ale zároveň to potešilo moje srdce, lebo som ho veľmi ľúbila a tak som súhlasila. Jednej noci nás objavili ľudia. Zabili niekoľkých z Faolinovej družiny. Faolin mi povedal aby som utiekla, že si ma nájde. Neušla som ďaleko, dvaja vojaci ma chytili. Videli však,  že nie som elfka a tak ma odviedli k veliteľovi. Bol to sám Braband. Už v tej dobe bol starostom. Mal rozkazy od grófa, zabiť všetkých elfov a priviesť ma. No zaľúbil sa do mňa, grófovi klamal, že ma našiel mŕtvu. Dal si ma odviesť až sem. Nech sa správal ku mne ako chcel, neľúbila som ho. Braband elfov neznášal, a keď som mu vravela, že moje srdce patrí Faolinovi rozhneval sa ešte viac. Stále ma nechával strážiť, nespúšťal zo mňa oči. Jednej noci sa oknom do mojej izby, dostal Faolin. Neviem ako sa mu to podarilo, ani ako ma našiel, ale v tej chvíli moje srdce opäť pocítilo radosť, spomínalo na prechádzky za ranného spevu vtákov. Povedal, že príde v až na sklonku mesiaca, oslobodí a začneme nový život. Aby pohrozil Brabandovi, podpálil na námestí dva obchody. Braband bol vydesený, nechápal ako mu mohol nejaký elf prejsť cez všetky stráže a potom ujsť, aby si ho vôbec niekto nevšimol. Dal vyhlásiť falošné zvesti o tom, že dedinu napadol drak. Vedel o tvojich  hrdinských činnoch drakobijca, aj to že si neďaleko a tak ťa chcel zlákať.  Cesty sú zaviate, nemal koho iného zverbovať a tak si mu prišiel ako jediná nádej. Ďalej to už vieš sám.“

Drakobijec mlčal.

„A čo odo mňa žiadaš?“

„Nechcem, aby trpeli  kvôli mne nevinní ľudia. To, že som teraz prekĺzla bola náhoda, a viem že by som sa ďaleko nedostala. Faolin si po mňa príde a ja chcem zabrániť konfliktu. Ak bude pomôžeš mne a ochrániš ľudí?“

Eddar mlčal.

Je to proti kódexu...

Pozri má presne také oči a tvár ako ona, a tie havranie vlasy...

Už je to tak dávno...

Bola by hrdá, keby si to vykonal...

Už nie som ten, kto som býval, draci a vojna zničili môj pokojný svet, na ničom už nezáleží...

„Eddar?“

Drakobijec zodvihol hlavu. Modré oči sa stretli s hnedými. Pocítil túžbu tú ženu objať, utešiť ju, toľko bolesti bolo vyčítať z jej očí.

„Pomôžem ti Tiona. Možno robím chybu, drakobijci z môjho rádu by ma vysmiali. Mne však na tom nezáleží. Učili nás, že treba ochrániť ľudí pred ohňom a tesákmi drakov, lebo sú pred nimi úplne bezbranní, ale nikdy sa nepliesť do iných situácií, vraj nato sú králi a ich vojsko, aby chránili vlastný ľud. Mali sme tým pomôcť, aby bol svet lepší. No draci niesu jediní, ktorí vytvárajú zlo na tomto svete, ale samotní ľudia.“

Tiona pokývala hlavou a na jej tvári sa objavil úsmev, ozajstný úsmev, bez tieňa strachu.

„Nepochybovala som o tom, že mi pomôžeš. Niekedy viem ľudí odhadnúť. Aj keď sa hovorí, že ste chladní profesionáli, vedela som že všetci  takí nemôžu byť.“ 

„Čo mám teda robiť?“

„Zajtra bude jarmok. Braband posilní stráže. Nad poludním tam príď. Keď stretneš Faolina, povedz mu, nech počká na mňa v hostinci. Jeho druhovia, majú odlákať pozornosť, zatiaľ čo mňa budú menej strážiť. Musíš mi pomôcť, dostať sa von a zaviesť ma k Faolinovi. Potom ujdeme na sever, do Friských hôr. Tam sa naše cesty rozídu. Zaplatím ti toľko zlata, koľko bude treba. Za žiadnu cenu nesmieš Faolina nechať aby si prišiel po mňa sám, alebo urobil nejakú hlúposť. Má dobré srdce, ale vie byť veľmi prchký. Viem že sa chce pomstiť, ale svoju pomstu musí zanechať, ak to má vyjsť. Nechcem aby sa ľudia stali obeťami našich sporov. Musím už ísť, než si Braband všimne, že nie som vo svojej izbe.“

„Ako si sa dostala cez stráže?“

„Všetko to bolo otázkou ceny“ uškrnula sa Tiona. „Viem, že niektorí na Brabanda soptia zato, že im neplatí včas žold a správa sa k nim ako pes. „On sám ani nevie koľko peňazí ma v truhlách a tak som niekoľko mincí vzala.“

„Možno Brabanda by som mal ochrániť pred tebou“ pokrútil hlavou Eddar.

„Nezabudni, zajtra sa to musí vyriešiť.“ Už bola na odchode, kapucňu si rýchlo previekla. „Čakala som, že ťa bude ťažšie presvedčiť. Čo ťa tak presvedčilo?“

Eddar na ňu krátko pozrel. „Vyzeráš presne ako moja žena kedysi.“

„Čo sa s ňou stalo?“

„Zomrela pred rokmi a preto robím remeslo, ktoré ma živí.“

„Je správne, ak to čo robíš je z pomsty a nie z toho aby si urobil svet bezpečnejším?“

Eddar nevedel, čo nato povedať.