Naozaj, je mi ľúto, že k takej peknej básničke musím pripojiť tvrdú kritiku, ale nie literárnu. Ak si prečítaš môj komentár k príspevku Tvojej ,, kolegyne v zbrani"( SPpanda - Na začiatok), bude Ti všetko jasné. Pre istotu v krátkosti zopakujem: Tým, že uverejníš tri príspevky do nepatričného oddelenia (splavujete rieky?), vyhodíš tri príspevky s aktuálnou vodáckou tematikou. Myslíš, že je to v poriadku?
Feri, sorry nevedela som na týchto stránkach chodiť, bolo to nedopatrením a nechcela som to takto urobiť, v ten večer som bola uplakaná ako... potrebovala som sa odreagovať a ani som netušila, ako posielať príspevky. Dá sa to napraviť? A´ďakujem za to že básnička dosala hodnotenie pekná, liečim sa z bolesti takouto terapiou.linna
... pridaj sa k nám, vodákov, príroda lieči (keď sa budeš topiť v hati, ostatné problémy sa Ti budú zdať celkom malicherné)
Milá linnda!
Z Tvojej reakcie usudzujem, že som bol možno trochu tvrdý. Beriem to späť a súčasne podčiarkujem krátku radu vp: na všetky bolesti(hlavne tie duševné) poznám vynikajúce sanatórium - prírodu. A k otázke, či sa to dá napraviť : áno ! Je to zároveň rada pre menej skúsených: Tí, ktorí častejšie pridávajú príspevky, ich majú na stránke, tie staršie sú skryté, ale dajú sa ľahko otvoriť kliknutím na niektorý z aktuálnych príspevkov a po jeho otvorení opatovným kliknutím na meno blogera sa otvorí jeho profil so všetkými aj staršími príspevkami.
A na záver moje motto:,,Buďme optimisti, môže byť ešte horšie!"
Ako znie samota, keď sa ti omotá.... ako keď kvapka kvapká.... a ticho v tichu klopká na blúzku,na šaty, do nitky je smútok vsatý. Ako znie samota? Keď srdce trápi nahota? City sa zvliekli z kože, „Pomáhaj teraz Bože!“ Pomoci niet,nie je sila, Bolesť ho celkom vysílila. Ako znie samota? Keď v …
Keď pohľad je kvapka rannej rosy,
Tak objatie je studnička.
Bozk – potok, čo sa rieke prosí,
Že sa chce vliať, žblnkať bosý,
Víta ho sladká pesnička.
A zrazu láska – more či oceán,
Roztečieš sa milovaním,
Nemáš hraníc, nie si sám
A tebe stačí, keď tečieš za ním.
More či oceán!?
Ale to je veľa…
Je ťažké zdolať prázdnotu,
Je ťažké zničiť samotu,
Keď sa moce stále dookola,
Ako by som iba pre ňu bola.
Ľúb ma aspoň trošku,
Podstrčím ti moju nôžku,
Možno to trochu zaberie,
Alebo sa srdce zaprie – nie!
A ja budem smutnejšia než smutná,
V mysli mi znie pieseň nudná,
Čo dráždi ma vyvoláva…
Mama, tlklo Ti srdcev rytme spolu s mojim,keď som bol v Tebea bol Tvojimpokladom v svete najvzácnejším.Ten pocit nazvala si najkrásnejším.Potom som prišiel na svet - zaplakal,úžasom som ani nedýchal.Bola si pre mňa víla najkrajšiaa dnes si moja mamka najdrahšia.Láskavá, dobrá, proste moja,pri Tebe…
Mohlo sa stať
Brehy sú strmé, nedá sa zachrániť,
moje telo biedne, prestáva srdce biť,
ruky mi zopnite, zatvorte oči,
do mojich myšlienok už nikto nevkročí.
Som láska bez lásky,
som more bez vĺn,
som iba na chvíľu, na čas, na krátky…
Comments
Pridať nový komentár