Najnovšie komentáre
Všetci máme plno rečí.. hlavne ja. Keby som to len zrátal, koľko krát. Najhoršie ale je, že človek už nevie, či môže niekomu ešte vôbec niečo veriť. A úplne najhoršie, že i sám prestane rozlišovať medzi pravdou a lžou a stratí sa tak nejak sám v sebe a už len "je", ako píšeš. A všetko, čo povie, slúži len na to, aby mohol ďalej pohodlne vegetovať v tom svojom oportunistickom svete.
Táto báseň sa mi páči. Jednoduchá, priamočiara. Kúsok pre mňa.
A veľmi mi pripomína niektorých ľudí. Takých, čo proste len sú. Majú naučené frázy. Odkukané gestá. Ale ani štipku vlastného, nič zaujímavé. Kopec rečí.
Ďakujem Kati :) mne sa tiež najviac pozdáva posledná.. bez sebakritiky by to vyznelo ako kázanie alebo poučovanie a to ja nerád.
Inak hej, mám teraz také plodnejšie obdobie, ale tak všetkého dočasu... veď príde skúškové!
túto báseň by som asi trochu preškrtala a zbavila sa tak zopár klišéovitých metafor, ktoré navyše pre mňa nezohrali nijakú extra funkciu.
čo sa týka obsahu, myslím, že tomu celkom rozumiem, ale už spomínané nedostatky mi ten obsah trochu kazia a nedávajú mu vyniknúť.
nuž, možno nabudúce, mi tvoja báseň sadne lepšie. :)
trefné a šikovné, mne sa to opäť páči :)
najlepšia je jednoznačne posledná strofa.
v poslednom čase sa ti tuším v literárnej oblasti dosť darí...len tak ďalej!
Pripomenul si mi môj dávnejší splav Váhu (od Nového Mesta po Sereď).
Plával som so skupinkou 12-15-ročných detí (5 lodí). Všetko bolo v pohode, starý Váh bol zaujímavý - podplávali sme pod piešťanský most a vyšli na Sĺňavu. Bola plná plachetníc. Zrazu sa zdvihol vietor a od severovýchodu sa dovalila búrka - plachetnice sa prevracali jedna po druhej hore dnom. Vlny začínali mať biele čiapočky. Vietor našťastie fúkal od chrbta a hnal nás cez širokánske jazero k priehradnému múru. Zázrak, že sa nikto neprevrátil - naozaj mi vtedy nebolo všetko jedno.
Odvtedy nepodceňujem vlny a vietor na širokých vodných plochách - napr. na Hrušovskej zdrži (Dunaj) sme raz čakali 24 hodín, kým sa vietor utíši. Nik z nás (a boli tam väčšinou skúsení riečni vlci) sa neodvážil traverzovať Dunaj.
Vďaka za peknú repoortáž - jesenné fotky sú najkrajšie.
Vlado
Ďakujem veľmi, veľmi pekne za tvoj komentár :) Veľmi ma potešil a je príjemné vedieť že aj niekto tak maličký ako ja si zaslúži takto obrovský, hodnotný komentár :)
Ďakujem ešte raz!
Je to trochu odlišné od toho, čo publikujem väčšinou, možno vulgárnejšie ale jednoducho dnes vo mne nejak pretiekol pohár znechutenia..
Súhlasím s Katkou, tá posledná to zaklincovala.