Najnovšie komentáre
Reportáž je ukončená, takže sa môžete vybrať na štvrťhodinový virtuálny výlet na okraj Európy.
Pre Zeru: Ďakujem za reakciu, snažil som sa, aby doplnené texty zodpovedali aj Tvoje otázky.
Kiež by :D Žiaľ, prácu sa mi stále zatiaľ nepodarilo nájsť. Hádam Ty na tom ako právnik budeš lepšie. Hah, inak minule som si na Teba spomenula pri fikcii potenciálnej budúcnosti. Že ak by ma chceli zažalovať za jednu pieseň, kde by som hľadala právne služby, prípadne zdravo nasr... mladý ľud :D
Nuž a odmlčala som sa, lebo viac môjho času zaberá iný bloger :P Takže momentálne okrem poviedky pre CeFu a sem - tam nejakých hudobných počinov literárne ani vlastne netvorím. Ale však o čo svet prichádza, všakže? :D Už ani zvieratkové básničky nemajú taký úspech ako kedysi :) Asi starnem :)
A ešte čo sa tej úpravy týka.. hm.. neviem, necítim sa ako kompetentná (kompletná) dávať rady (aj keď som si naivne a trápne poslala jednu žiadosť na korektora kdesi, ale našťastie sa neozvali :D) Ale možno by som zmenila tú druhú množného na tretiu jednotného - nepomýľ. Neviem ale, či by to tak bolo lepšie. Vcelku zložitá otázka.
Toto bolo len tak na spestrenie, narýchlo zbúchané.. pri pive z človeka všeličo vylezie :) v lepšom prípade niečo takéto, v horšom prípade aj iné veci.. to striedanie osôb som si vlastne ani neuvedomil, dík za upozornenie :) prípadne, ak máš nejaké návrhy na opravu, sem s nimi :D a čože si sa tak nadlho vytratila? myslel som, že školu už máš za sebou a nepríjemnosti skúškového typu tiež.. alebo snáď nejaká pracovná cesta? :P
Som trochu zaskočená anglickými telefónnymi búdkami a barom fish & chips ale to more je krásne modré. Taká ideálna morská farba :)
Ten maják je elegantný ako na obrázkoch pobreží maľovaných pentelkami alebo olejovkami. Chýbajú tam už len námorníci v pruhovanom a nejaké loďky v pozadí :) Taký romantický bod (pre mňa).
A tá hora, na ktorej majú vojenské zariadenia mi trochu dosť pripomína slávnu horu v Riu s Ježišovou T sochou. Len mne? :)
Čo je to tam prosím pekne za jaskyňu? Vyzerá ako slovenská :P
Je tam dovolené kŕmiť tie tvory, čo tam sú?
Ďakujem za kúsok cesty pre moje oči :) Ja
A mne sa to veru celkom páči. Teda dosť. Píšem hrozne neskoro, viem. Najprv som mala z toho zmiešané pocity, a potom som sa už nejako nedokopla ku komentovaniu. Ale tak, hádam si to nájdeš.
Čo mi trošku drhne, je koncové spracovanie prvej strofy (asi chápem zámer, ale aj tak to vyvoláva trochu zmiešané dojmy u mňa). A v tej druhej ma trochu mätie to striedanie osôb. Ale inak sa mi to páči. Taká dobrá jednohubka.
Tá druhá sa mi páči viac, aj čo do formy, aj čo do obsahu, ale ani toto nie je zlé. Ešte mi tak napadlo, či vyčkávali cielene, ale nič sa nedialo, tak si to "vyriešili" sami, alebo ako to bolo myslené.
Čo by som ti tak. Stará dobrá klasika ;)
Už som sa bála, že tento môj počin zanechá po sebe len malú odozvu, čo by ma teda nepotešilo – hoci ho ani zďaleka nepovažujem za nejaké svoje „top“, predsa len čas, ktorý som venovala zapísaniu stovky strán, nebol malý. Nehovoriac o myšlienkach, ktoré som sa snažila čitateľom predostrieť. Občas som mala pocit, že hádžem hrach na stenu...
Som rada, že záver prekvapil i tomu, že si prijal môj názor na slobodu. Nedávno som viedla o slobode a podobných témach dosť dlhé diskusie a trvám na tom, že kto miluje, alebo ním zmietajú iné silné emócie, nikdy nie je slobodný. Sloboda je vykúpená draho – všetkým, za čo stojí žiť.
Tak sa to napokon všetko skončilo úplne inak, než som predpokladal. A môžem povedať, že som naozaj rád, že to dopadlo takto, lepší záver som si ani priať nemohol. Najprv som si myslel, že záverečná myšlienka v podstate prišla už v predposlednej kapitole (preto som sa i vyjadril, že písať ďalšiu už vlastne nemá zmysel) ale to som ešte netušil, že nastane takýto finálny zvrat :)
V poslednej dobe som bol už trochu skeptický k smerovaniu príbehu, teraz však môžem otvorene vyhlásiť, že hodiny strávené s Denníkom stáli za to!
Táto, viac ako dôstojná bodka za príbehom ešte zvlásť vynikla nad väčšinou ostatných kapitol.. snáď tou trochou pozitivity, ktorú vniesla do pochmúrneho príbehu, značnou dávkou prekvapivosti a tiež nahromadením množstva myšlienok a postrehov, z ktorých keby som chcel vypichnúť tie najzaujímavejšie, musel by som sem skopírovať celý text :P
Spomeniem teda akurát melódiu z rádia, drobnosť, ktorá spustila celý rad emócií, prekvapivo i vrátane strachu. Tak podrobne analyzovať samého seba ako to robí Jackie, dokáže málokto...
Velmi sa mi pozdávalo i jej hodnotenie slobody, tak vzdialené väčšinovému názoru. Ľudia si myslia, že sú slobodní, alebo, že vedia, čo obnáša sloboda.. pritom sú zviazaní svojimi emóciami, túžbami, potrebami, mienkou iných... Toho všetkého by sa museli vzdať, aby ochutnali slobodu, ktorá by vlastne, ako píšeš, nechutila nijak. To všetko umocňuje výborný epilóg, smejúci sa "slobodnej vôli". Tá by mohla jestvovať snáď len v prípade, že by neexistovalo nič okrem nás.. dokiaľ však je svet a ľudia naokolo, nebudeme prichádzať, odchádzať, vzdávať sa, ani sa odvracať – budeme len dostrkaní, vyštvaní, okradnutí či odmietnutí.
Vďaka opäť za kúsok dobrodružstva, kapitán. ;) Nie, fakt, tieto reportáže písať vieš. Pútavým spôsobom podaný kus histórie a geografie. Keď človek nezažije na vlastnej koži, aj pohľad na fotky s dobrým sprievodným textom navodí kus atmosféry. :)