Najnovšie komentáre
Tak toto je jeden z dôvodov, prečo nebudem mať deti. :-) Skvele vystihnuté – to zúfalstvo z nevyspatia, večného plaču, starostlivosti, pozornosti, pričom vlastný život je odpísaný. Nedivím sa, že z toho nejakej matke prepne, skôr sa čudujem, že je ich tak málo.
„Láska k niekomu neskutočnému sa raz zlomí. Dokonca aj k niekomu skutočnému, ak nás pridlho odmieta. A tak to má byť. Nemôžeme byť do smrti pripútaní k tým, čo nás nechcú.“
Prosím oprav si ypsilonky, čiarky a bodky sa píšu hneď za slovom. A prosím vysvetli mi použitie boldu a kurzív (tučného rezu písma). Textu by sa tiež zišlo nejaké členenie na odseky. Potom bude možné niečo asi povedať aj o obsahu. Nenechaj sa odradiť, pre mňa literárnym textom aj patria nejaké základné náležitosti. (ja som ich tiež kedysi neovládal - a asi ani teraz, ale tieto základy sú teda základy, ktoré by mali byť určite dodržané, inak znižujú hodnotu textu.
Môžem sa spýtať, aký je to ten správny záver a nesprávne dôsledky?
Rezignácia je smutná? Možno zmeníš názor, keď v ďalších kapitolách uvidíš všetky jej prejavy a dôsledky, pretože sú z môjho pohľadu veľmi blízke tomu, čo hlásaš Ty. :-) Aj keď sa mi to môže len zdať, dostávame sa totiž k častiam, kedy podiel fikcie v príbehu začne prudko stúpať a Jackie začne prežívať to, čo som ja sama neprežila ani veľmi vzdialene.
Ale úplný záver to nie je, ešte musíte vydržať tri kapitoly. :-)
Jackie v podstate dospela k správnemu záveru, ale vyvodila z neho nesprávne dôsledky. Žiaľ neuniesla to a miesto slobody jej to prinieslo rezignáciu, čo je smutné.
Nebudeme nič cenzurovať, posudzovať ani mazať. Toto je otvorený web.
Kto chce, nech si založí "kontrolovaný" web pre elitnú skupinu (varujem Vás pred tým - stojí to neskutočne veľa času a peňazí - a priamy úžitok (okrem "dobrého pocitu" že ste pár intelektuálom dovolili sa vzájomne okiadzať a viesť debaty "na úrovni") z toho neplynie naozaj žiadny. Máte na také extravagancie čas? A z čoho budete žiť?
(Paradoxne to píšem ja, čo som tu pred 13. rokmi založil literárny blog, a za ten čas investoval doňho kopu, naozaj obrovskú kopu času a aj dosť peňazí, a priamy úžitok je tiež blízky nule (samozrejme okrem "dobrého pocitu ... atď." No, možno si sem-tam niekto, kto sem zablúdi kvôli kamarátkinej básničke, kúpi nejakú našu knihu, čo je "priamy" úžitok. Ide však podľa mňa o ojedinelé prípady - a potom, my s predajom kníh nemáme problémy. Problémy máme sem-tam s neplatičmi.)
Život ma naučil, že väčšina tzv. morálnych problémov sa dá previesť na tzv. technické problémy.
(Napr. morálny problém ísť či neísť na interrupciu rieši antikoncepcia - čo je vhodné "technické" riešenie, pričom "morálny" problém odpadne. Ak je však Vaším "morálnym problémom" branie antikoncepcie, dá sa to "technicky" vyriešiť tak, že napr. vstúpite do kláštora - a máte vymalováno... riešení je však vždy oveľa viac. Ľudia robia chyby v tom, že "morálne" problémy začnú riešiť, až keď nastanú, namiesto aby ich s časovým predstihom predvídali a urobili technické opatrenia, aby nenastali.) Jój, zas odbočujem.
Smilana budeme riešiť ako tzv. technický problém - ináč si tu môže písať čo len chce. A čo to má s "múzou" ? Sú to úvahy o základných veciach bytia (to by potom ani Biblia nepatrila do literatúry), to že sú pre niektorých čitateľov bigotne dogmatické či vychádzajúce z "jedine správneho učenia", nerozhoduje. Dá sa to vybaviť diskusiami. Ja viem, smilan sa do nich nezapája (čo je na druhej strane dobre - iste by vzplanulo množstvo flamewar konfliktov - a tie nemajú nijaké riešenie - a možno preto ani nijaký význam).
Pokúsim sa skontaktovať sa s tajomným "smilanom" a dohodnúť sa na nižšej frekvencii pridávania príspevkov, prípadne na zapojenie sa do diskusie.
Podobne sme sa dohodli s p. Sokolom - a je (dúfame) po problémoch.
Zatiaľ vydržte a tieto príspevky jednoducho ignorujte.
V. Preložník
P.S. Na ostatné reakcie na Vaše komentáre dnes nemám čas - sme zavalení prácou na knihách. Hádam sa k nim časom dostanem - niektoré Vaše nápady by bolo možné hádam aj realizovať. Iné sú pre naše vydavateľstvo celkom nevhodné. Ale o tom inokedy.
Teším sa, že Vám na enigmáckom blogu záleží, a že sa sem opakovanie vraciate. S príspevkami i komentármi. I love you, mom. (I love you, too.)
Tiež nechápem tie "pokojné" mamy, prekypujúce trpezlivosťou. Ja som nervná denne, ráno sa ešte usmievam a mám energiu, no večer už mi aj manžel ide z cesty. Niekedy sa ma opýta, či ma niečo naštvalo, či sa hnevám, alebo som len tak normálne vytočená, ako vždy. To sa potom už musím smiať sama na sebe. Takže ešte raz vďaka za prečítanie.