ale mne pripadas ako flegmatik, ze by s tebou nepohla ani atomova bomba :-)

teraz važne. nie je "honba za sympatickostou" tiez z dalsich modnych trendov? ale necham si ten konentar k tvojej uvahe. 

proste nejde o sposob ako to dosiahnes. Ide skor o to vyburcovat citatela z polospanku(sorry za uprimnost). mozno pubertiak(alebo uz ani ten) ma urcitu latku co ho dostane do napatia. my stari harcovnici(myslim nas ako citatelov) mame latku napatia posunutu vyssie, takze uz tie citatelske skusenosti nam pomahaju sa flegmaticky preniest dielom. 

Na vodu sa zanevrieť nechystám, aj toto leto pôjdem ešte na jeden splav. Aspoň máme na čo spomínať. Mrzia ma len tie materiálne škody, ale beriem to ako poučenie, že bez barelu priviazaného o čln už na vodu nejdem.

 Aj "cvaknutie sa" ku splavu patrí. Kto sa občas "necvakne" jazdí pod svoje limity. Ber to ako ďalšiu skúsenosť, nie ako dôvod zanevrieť na vodu. Pekné ďalšie splavy, hoci aj s občasným "cvaknutím".

zameral som sa na emocionalnost uvodu. Tebe chyba ten naboj(bavili sme sa v maili).  Aj pri tom uteku je malo napatia-mozno som zvyknutý na tento druh napatia, podvedome človek vie že nezomrie tak sa až tak neboji o Alitu. Vzhladom na vztah k Alite by mi to bolo jedno.

Predkladam niečo emocionalne ladene, po skusenosti so Zerou(a jej Spinavou) si myslim, že by si mala Alitu nejako emocionalne vytrhnuť a postupne(nielen sebaľútosťou) ju vpratať k tým pozitívnym emociam.(Alita nesmie zomrieť, bolo by mi jej ľúto/doprajem jej šťastie):

"Kde je tá žena?" škrekľavý hlas takmer zhrbenej a vekom zošuverenej stareny naplnil ohňom vyhriatú izbu.Alita sa čudovala. Myah sa správala ku nej úctivo, ale tón, ktorým rozprávala starena ju ponižoval. Rozcuchané vlasy vekom sfarbené po popolavej farby jej dodávali hrôzostrašný výraz.  Kto bola tá striga, že ju Myah musela zavolať? Každú ženu takto prezerali, alebo bola taká škaredá, že hentá ježibaba ju chcela za učnicu? Nie, žiadne čary ona nechce robiť. Ako sa Alita prestrašene pozerala po tých dvoch, zrak jej padol na okno. Krava stála na trhu, kupec ju potľapkával po chrbte. Áno, aj ona tu teraz stojí ako krava. Chudobná! Ponížená! Zradená mužom!  Nevedela, či sa má hnevať, či plakať. Osud sa s ňou pohrával a ona prehrala pár kôl po sebe. Akoby osudu nestačil, že jej zobral muža, ale postupne ju oberal aj o možnosti sa zachrániť. Prečo?Žiadalo sa jej skočiť na Zusnu. Chcela ňou triasť. Mala toľko otázok. Vari Zusna všetkým počarovala, aby ju sem dostala? Prečo by to Zusna robila? Ona Zusnu nepoznala. Je Zusna nejakou čarodejkou, ktorá ju našla cez čarovnú guľu? Prečo zrovna ona? Hnev ňou lomcoval ako víchor s vysokými stromami. Možno Zusna je tá neviestka, kúzlami sa zmenila na štíhlu devu, ktorá pobláznila jej muža. Určite. A potom všetkých uriekla, aby jej odmietali pomôcť. Veru. Zusna má s ňou plán. Iste ona čarami omotala sestrinho muža, veď ten nikdy nikomu nepomohol, tak prečo teraz bol ochotný jej zobrať syna? 
... Zusna ju zhodnotí, že môže byť neviestkou.
Myah ju zaviedla do tmavej komôrky. KeĎ Alita počula, že jej kroky sa vzďalujú, tak si sadla a pustila sa plakať. Jej srdce puklo a smútok z nej vytekal ako divoká rieka. Nevedela si odpustiť že takto skončila. Vari za to mohla? Zusna svojou mocou ju zatemnila, aby ju pritiahla k sebe. Nie, to jej nesmie dovoliť, aby ju opantala.

Ďakujem za komentáre. Bývala so pred pár rokmi v lese pri hlavnej ceste a vždy v septembri - októbri sme mali pri dome vyložených opustených psíkov, väčšina z nich sa ani nedala chytiť, mali strach, neverili nám. Minulý týždeň som jedného takého bezradného videla pri dieľnici, tak som si zaspomínala. Ten výraz v ich tvárach je nezabudnuteĺný.

Pekné. 

Ja som sa minule zamýšľal nad dvojznačnosťou označenia "psí život" 

Tvoj príspevok je o jednom extréme.

Mojej susedke minule zdochol pes na infarkt z obezity. 

Ej veru, psí život!? 

Zo začiatku som bola len zvedavá, o čo ide, ale keď sa mi na konci potvrdilo že o psíka tak ma to neskutočne zabolelo...

Nechápem takéto jednanie ľudí a ďakujem za všetkých dobrovolníkov, ktorí sa následne postarajú o takto odhodených psíkov... 

pekne. zaujimavy koniec.

Tak tá moja vyššie spomínaná prednáška sa dá prezrieť tu. Možno potrvá trošku dlhšie, kým sa načíta, ale (aspoň mne) funguje... bez sprievodného výkladu to síce nie je celkom ono, ale aj tak sa dá z toho niečo dozvedieť...  Moje poďakovanie za zverejnenie patrí Martinovi Makúchovi.

Hej, aj to sú riadne mýty. Asi ale hlavne medzi začínajúcimi autormi. Ten prvý a tretí som sa však už snažila pred rokmi vyvrátiť prostredníctvom svojho príspevku o vydaní prvej knihy. No a tej druhý? Svoj posledný román som písala "kapičku" dlhšie - 67 mesiacov. :-) A o jeho vzniku tiež raz bude prísevok. Lebo bol netradiný aj na moje pomery (môj dovtedajší rekord v dĺžke písania prvopisu bol 14 mesiacov).

P.S.: Ako tak pozerám, možno slovíčko "najväčších" nebolo v nadpise vhodné.