Najnovšie komentáre
Servus chlapec!
Po dlhom čase niečo, čo ma zaujalo. Zdanlivo banálna téma, miliórát premletá, ale dosť fajnovné. (moja obľúbená téma) Za toto máš plus. I skrze formálne nezrovnalosti.
V rámci udržania moci vodcov
je potrebné vytvárať si škodcov
Good - pripomína mi to texty "Bez ladu a skladu".
písať niečo len preto aby ti to vyplnilo portfólio, je naozaj povrchné, ale to neznamená, že vydať zbierku vlastných básní je vo všeobecnosti povrchné.
To že vydáš báseň v zbierke ešte neznamená, že je to mŕtva báseň. Ani to, že nie je ozajstná. A keď ti vravím, že by som si tvoju báseň vedel predstaviť v zbierke, asi to znamená, že by som si ju kúpil.
Garantujem ti, že poznám minimálne 50 ľudí, ktorí by si ju kúpili a aspoň 250 ľudí, u ktorých by bol predpoklad. To sa ti zdá ako nikto?
A to ešte nehovorím o literárnych kritikoch, nadšencoch poézie, jazykovedcov alebo glosátorov, ktorí sledujú aktuálne novinky na poli literatúry. To nie je nikto. A nie je to ani zanedbateľná skupina.
Keď si čítam básne z minulého storočia, i staršie, nepríde mi, žeby boli skamenelé. A čo vlastne znamená, že sa "básne nečítajú vo všeobecnosti"? Tomu nerozumiem. Akože ich nečítajú všetci? Ale veď básne nikdy neboli čítané všetkými. Aj medzi intelektuálmi sa nájdu takí, čo básne neznášajú, pričom medzi robotníkmi na stavbe sa nájdu i takí, ktorí si po šichte oddýchnu okrem piva i pri poézii. Možno to znie smiešne ale je to tak.
Takže tvoje argumentovanie proti vlastnej zbierke básní neberiem ako dostatočné.
Uznávam len to jedno, že písať báseň len preto aby si nejakú napísal je vskutku povrchné, no aj napriek tomu, môže z takejto činnosti neraz vyklíčiť aj literárny skvost.
Čiže aby som to uzavrel, vydávanie básní má obrovský zmysel pre kultúru myslenia. Či to má cenu a či sa to oplatí je vec druhá, ale ak si básnikom, tak na ekonomický rozmer písania zrejme pri tvorení nehľadíš, to by si popieral svoje presvedčenie.
PS: A ešte som chcel, aj ja som mal kedysi podobný postoj k vydávaniu nových básnických a zvlášť vlastných zbierok, ale potom som si to premyslel... Prehodnotil svoje i všeobecné hodnoty a hlavne začal som veriť myšlienke, že keď je nejaká báseň skutočne prínosná a podnetná, svojich čitateľov si vždy nájde a neskamenie.
Ale aby si tých čitateľov našla, musí byť uverejnená. A či v papierovej zbierke alebo na internete, to je úplne nepodstatné.
S pozdravom,
Dušan Damián
Táto sa mi zdá veľmo fajná, i keď Samota sa mi páčila o čosi viac.. takže zatiaľ sa tento výtvor bude musieť uspokojiť s 2. miestom (myslím v rámci tvojej tvorby) :)
Chlapcom sa akosi nepozdávala tá posledná strofa, ako tak čítam.. neviem, či z hľadiska formy či obsahu, to neupresnili. Mne osobne to tam rytmicky perfektne sedí, zvlásť ten posledný verš. Možno to „ak nepovieš moje slovo“ je tak divne povedané, to by možno išlo preformulovať.
Díky kolega, tiež som si istý čas hovoril, že by bolo fajn vidieť tie moje výplody zviazané v jednej knihe.. našťastie ma to rýchlo prešlo, keď som si uvedomil, aká povrchná je to túžba. Dokonca som sa raz prichytil, ako voľačo píšem len preto, aby mi pribudol materiál do mojej "knížočky" :D lenže takú knižku by som hneď po vydaní mohol hodiť rovno do koša, pretože by mala výpovednú hodnotu asi ako chválospevy na Stalina z 50. rokov – boli by to iba prázdne strany plné veľkohubých a premrštených fráz. Báseň musí byť živá, musí byť naozajstná.. a v nejakej zaprášenej zbierke, ktorú by si i tak nikto nekúpil, by zrejme iba skamenela. Dnes sa básne vo všeobecnosti nečítajú, takže i vydávať ich nemá cenu..
Ale teší ma, že ti je moja tvorba blízka.. ide to očividne aj bez vydávania zbierok :)
Inak ešte som chcel povedať, že posledné dvojveršie, ktoré završuje a dáva zmysel celému textu nevyšlo z mojej hlavy.. povedal mi to raz môj dedo, po dlhšej filozofickej debate a bol to tak silný moment až ma z toho zamrazilo. Takže som mal potrebu túto myšlienku nejak "zvečniť".
V poslednej dobe sme sa akosi v niektorých otázkach dostali na jednu vlnovú dĺžku. Aspoň tak sa mi to javí.
Ja mám tvoje "výfuky" na enigme celkom rád, a aj ten symbolizmus je podľa mňa na mieste. ALe súhlasím s Klimeuxom. Síce, že klišé je sviňa. :D
No jedna pomôcka tu je, snažiť sa čítať každú báseň ako by bola jedinou a originálnou na svete, lebo len tak sa ukáže pravá krása autorovej myšlienky a inšpirácie. :)
Takže Múze zdar!
Podľa mňa to nie je chyba, a pokojne môžeš aj kritizovať.
Hoci ak to ide mimo teba, tak asi rozumiem, že ani chuť na kritiku to nevyvolá.
Ja si myslím, že každý máme svoj svet, ktorého sa dotýkajú len určiteé veci a tie nás potom zaujímajú. Ak som sa ťa nedotkol, môžeme to chápať ako moju chybu, nakoľko som neprenikol do tvojho sveta.
Ale je otázne čo bol môj úmysel. Nikdy totiž neprenikneme do všetkých svetov, čiže to zrejme nie je ničia chyba.
Tak ma napadlo, že najväčšie majstrovsko spisovateľa alebo poéta by bolo ak by sa dotkol všetkých sŕdc. To je podľa mňa skutočná výzva písania.
V každom prípade vďaka za koment Ginosaji! :-)
Zostaň s múzou!
Súhlasím s Ginosajim, že posledná strofa pokrivkáva, napriek tomu sa mi to ako celok veľmi páči.
Cítim v tebe potenciál "mysliteľa". ;-)
A mimochodom pripomína mi to úvahu o Nule: "Som nula, teda nikto, ale dajte predo mňa jednotku a ukáže sa..."
Takže aby som to zhrnul, veľmi podarený príspevok. :-)
Múze zdar!
S pozdravom,
Dušan Damián.
Pri tejto básni som si spomenul na svoje prvé výstupy na Parnas a večery pri víne s kumpánmi helénmi a našimi bohyňami. :D
Tým chcem povedať, že si pekne vystihol tú fresku života, aký býval a aký je. Tvoj viazaný štýl písania v spojitosti s hlbšou pointou je naozaj ojedinelý. Priam nadväzuje na starých majstrov...
Teda, tvoje básne sú mi veľmi blízke a čítavé...
Myslím, že jedného dňa by som ich videl rád v nejakej zbierke. :-)
Takže, ostaň s múzou!
S pozdravom,
Dušan Damián
PS: Kelmux ma dostalo. :D
Vďaka ti, že si sa ozval po dlhšej odmlke :) formálnych nezrovnalostí som si vedomý ale tak pri pesničke sa to stratí :P aj tých pár gramatických rýmov tam nemuselo byť ale je to staršia vec (vytiahol som z archívu :D), takže je to pochopiteľné.
Či je to premletá téma neviem, možno áno.. každopádne si myslím, že ľuďom stále uniká určitý paradox správania sa inštitúcií vo všeobecnosti (či už ide o úrad, ochranárske či ľudskoprávne organizácie alebo i samotný štát...), ktoré vznikajú za účelom riešenia určitého problému, avšak po ich vzniku sa prvoradým cieľom stáva vlastné "prežitie" a udržanie sa za každú cenu, čo je možné len ak budú daný problém naopak živiť, prípadne ho riešiť iba natoľko, aby nevymizol. Dokedy budú túto skutočnosť ľudia opomínať, bude ju treba stále dookola premielať.