sa obraňovať útočením. Skús si Huga prečítať, potom sa môžeme porozprávať o vylúhovanom čaji a iných nepresvedčivých veciach. Nikde mi ho doteraz nechceli vydať, lebo sa vymyká veciam, čo už na túto tému vyšli... Ale, na druhej strane, ani ja sa nemusím obraňovať - vysvetľovaním. Necháme sa na pokoji, ok?

Ešte čosi, moje texty tiež pomalšie napredujú, dej v nich nie je to najdôležitejšie. Ponúkam v nich ponory do myslenia a do pocitov, odhaľujem pohnútky, dosť sa v tom rýpem. Preto si myslím, že píšeme dosť podobne. Šťastného vyvrheľa presne pre toto už priebežne neuverejňujem, čitatelia si môžu prečítať len prvých šesť kapitol. A napriek tomu, že niekto mi to dielo ohundral, nájdu sa takí, čo naň čakajú.

Je veľmi pekné, že chceš svojou Tvorbou pomôcť bývalým kamarátom a kamarátkam. Podľa mňa sa to ale nemôže podariť, ak im neukážeš, že im rozumieš, že vieš uvažovať - alebo si vedela - ako oni. Ak hneď zo začiatku prídu poučky a happyendy bez toho, aby si nechala čitateľov zžiť sa s postavami, uveriť, že svoje trápenie prežívali naozaj a neboli len figúrkami narafičenými kvôli happyendu, nepodarí sa to. Preto ma nesmierne iritujú všetky tie príbehy o zúfalcoch, čo hneď a zaraz a bez akejkoľvek sprievodnej snahy prídu ku šťastiu ako slepá kura k zrnu. Ja to chcem skúsiť inak. Preto píšem. Nikdy by som nepísala, ak by som len mala opakovať to, čo napísali iní. Tá drina, ktorou písanie je, nestojí za to, aby výsledkom bol len po stý krát vylúhovaný čaj. Ktorý mi navyše nechutil ani pri prvom lúhovaní.

Vidím, že moja inovatívnosť sa zatiaľ nestretáva s veľkým úspechom. Iste, príbeh by mohol napredovať rýchlejšie. Umieranie hladom je síce pomalá záležitosť, získavanie nadhľadu takisto. Ale dá sa z nich spraviť zostrih, v tom problém nie je. Problém je v tom, že keby som ukázala len začiatočnú, stredovú a koncovú scénu, ja ako čitateľka by som tomu neuverila. Nemalo by to pre mňa dostatočnú hĺbku a presvedčivosť. Vloženie hĺbky a presvedčivosti však opäť nie je záležitosť na pár viet. Nehovoriac o tom, že väčšina informácii z tohto "obyčajného nariekania" bude ešte zužitkovaná. Napríklad táto a deviata kapitola obsahujú informácie absolútne kľúčové pre rozuzlenie deja. Ale to som nechcela prezrádzať. Je chyba blogerov vysvetľovať a sľubovať, že jeho doposiaľ neúspešné stránky budú na niečo dobré. Takže už nebudem prezrádzať a zostáva mi len dúfať, že to ako čitatelia so mnou (hoci s frflaním :-)) vydržíte až do konca (a potom sa mi trebárs aj ospravedlníte ;-)). A ešte jedna vec ohľadom konca - ten bol daný už pred zverejnením prvej kapitoly príbehu. Tieto debaty s čitateľmi ho neovplyvňujú. To len aby ste vedeli.

len pre to všetko, čo som napísala v predošlom komentári. Pre to, čo nám zamlčujú, čo nás a naše deti učia, na čo nás programujú... A klobúk si nechaj na hlave, nepotrebujem také gesto, ale ak sa mi podarí svojou tvorbou prebudiť aspoň zopár svojich bývalých kamarátok a ich súčasných kamarátok, ktoré sú stále v tom istom bahne, tak potom, trebárs, aj s klobúkom nech sa hýbe:)

Samozrejme, že Tvoj Denník samovraha beriem ako fikciu (príbeh v mojom Hugovi či A&A je tiež fiktívny), ale hádam si nemusíme nahovárať, že nepíšeme o tom, čo nás zaujíma, nad čím dokola nerozmýšľame, čo nás neláka a že nevkladáme do slov kus seba. V komentároch to ešte umocníme, ten svoj pohľad na svet. Mňa tento Tvoj výtvor láka, čítam ho, ale už viac ma popudzuje ako láka, aj preto som ho prestala komentovať. Som jednoducho inde. Keby som začala verejne písať pred rokmi, bolo by to takéto, bezvýchodiskové, ponuré. Máš veľmi dobrý štýl písania, ale to som Ti už vravela, ide však o aký-taký nadhľad, čo mi tu chýba. Ale možno sa aj k nemu v ďalších kapitolách dostaneme, možno zbytočne do Teba všetci vŕtame:)

Klobúk dole pred takým priznaním. Napriek tomu si myslím, že podobné happyendy alebo aspoň neutral endy v realite nie sú zákonité. Ešteže tento príbeh je (najmä) fikcia, všakže. ;-)

Asi mám na to dôvod.

Keby som pred rokmi dotiahla do konca jeden zo svojich pokusov (a bolo ich dosť, prsty na oboch rukách na porátanie nestačia), nedotiahla by som a nespoznala veľa iných dobrých vecí, čo prišli potom. Prvú knihu tento rok (a potom ďalšie a ďalšie:), poznanie, čo za niečo stojí, a čo už nie, čo je príčinou, čo následkom, a hlavne, ako je nastavený systém, ako sú ľudia zámerne udržiavaní v nevedomosti, v negativite, v chorobách, v chudobe. Bola som presne ako Jackie, sebestredná novodobá mučeníčka, nad moje trápenie väčšieho nebolo...

Ty máš ale riaaaadne ľadový pohľad na život, to ti teda poviem... ;)

Celkom by som bol náchylný na spoluprácu, ale bolo by fajn, keby ste mi dali aspoň svoj kontakt. Je problematické ho nájsť. 

Môžete mi ho poslať aj na adresu: dusandamian@gmail.com 

PS: To platí aj pre iných, ktorí by sa so mnou radi skontaktovali.

Úplne ti rozumiem, ja si ju tiež rád čítavam. ;-) 

Na takých sa netreba zamieravať Adhara! 

Ďakujem ti za komentár a... Som rád, že pobavilo. :-) 

PS: Snáď to niekto nebral vážne?! To by urobil len niekto, kto ma pozná. :-P :-D