Najnovšie komentáre
Ha! A pritom prázdno ako také vlastne ani neexistuje. :P Inak díky za názor, ešte k tým klišé, občas som si toho vedomý, občas ma to aj štve, ale niekto na tomto blogu musí byť aj "symbolista". :P
Tak ja som to čítal, ale nejako som nechcel komentovať - lebo, lebo, lebo tento výtvor je akosi mimo môj svet, alebo ako to nazvať. Nie že by som nechcel kritizovať, alebo stále len chváliĺ, to si nemyslím, ale toto dielo proste pri čítaní ide akosi povedľa mňa. Či a čia je to chyba neviem.
Občas veru ticho nie je na škodu. Pre autora je však vždy zdrojom neistoty.
Kto si o svojich dielach myslí, že sú tak dokonalé, že k nim netreba nič dodať, ten sa v tichu dokonca vyžíva. No sú aj takí, ktorí sa ticha obávajú.
Ale vždy je dobré, keď sa vynorí reakcia, ktorá zblíži autora s čitateľom a vytvorí neporušiteľnú väzbu. Táto po prvom prečítaní môže blednúť ale nikdy sa nestratí. :-)
Ale v tomto zmysle si ma trochu nakopol, lebo aj ja som prešiel niektoré tvoje básne mlčaním. (Damnatio memoriae, Zvítanie s veršom, Životy v MHD a priam dokonalú báseň Anonym) Toto ešte určite napravím, keď si ich budem opäť raz čítať. :-)
Takže som rád, že si porušil mlčanie, hoci aj kvoli súvislosti s tvojím menom a ozval si sa. (veru, išlo o teba :D) Potešil si ma.
Aj tvoje "mentálne suchoty" časom pominú a objavia sa nové skvosty.
Zostaň s múzou!
PS: Občas dobrá dedinská polka dá duši básnika viac, než symfónia stuchnutého orcherstra. :D
Nie vždy je nízky počet komentárov znakom toho, že sa dielo nevydarilo. V tomto prípade je to skôr znakom presne opačným. Aj tí niekoľkí zarputilí a vytrvalí komentátori, ktorých by sme mohli spočítať na prstoch jednej ruky, teraz mlčia... Čo sa stalo? No jednoducho, nemajú čo dodať. Niekedy už proste nie je viac čo povedať a nastane ticho.. Sám som ho taktiež nemal v pláne porušiť ale keď už sa tu vyskytlo moje meno (teda za predpokladu, že nejde o nejakého iného prispievateľa :D), musel som sa ozvať :) Moje „mentálne suchoty“ mi v poslednom čase bránia niečo zmysluplné napísať a hlavne – po tejto symfónii by čokoľvek vyznelo ako dedinská polka.
Veľmi podarené.. krátke, stručné, výstižné :) Čím kratší je verš, tým väčší kumšť je podľa mňa dať to celé dokopy, aby to vyznelo bez väčších či menších zadrhávačiek, ktoré som tuna nenašiel vôbec.
Jediné prekliatie Gina, väčného symbolistu (ako aj celého symbolizmu vo všeobecnosti) je, že dlhodobým opakovaním určitých symbolov vytvára klišé (ako tuna napríklad spomínané „skočiť do prázdna“).
Ďakujem za pozitívny ohlas. Komentár ma prekvapil aj potešil.
"Klimo" chýba nejednému z autorov. ;)
Takže ešte raz vďaka.
A zostaň s múzou!
S pozdravom,
D.D.
ta nadpis je celkom optimistický, či? :) Som rád, že si nevyliala s vaničkou aj dieťa. A rád, že sa páčilo. A skočiť do prázdna asi vieš, čo tu znamená - ísť niekam, kam doteraz nie, bez skúseností, skúsiť niečo nové.
Ahoj Dušan,
neviem čo? vôbec k tomu dodať. Snáď len to, že to bola asi jedna z veľmi the best vecí čo som tu naposledy čítala, vynechajúc, že mi tu chýba" Klimo", fakt dobrá.
A toto: ,, Vriace srdce v chladnej dlani"
sa mi veľmi Ľúbilo.
Tvoja čitateľka
Joujou
Pekné, veľmi pekné. Len posledná strofa pokuľháva. That´s all