Najnovšie komentáre
diki :) toto je vlastne úplne čerstvá vec (vaščinou som dávam vecičky už trochu "odstáte" :D) asi mesiac zo mňa vobec nič nevypadlo, sám som cítil takú prázdnotu a vyprahlosť v sebe, že všetko tu už vlastne bolo a nie je kam ísť ďalej, nie je čo viac napísať.. pred pár dňami ma tak dosť dostal jeden film, plus som si ešte spomenul na Fukuyamu, no a už to bolo :D
Forma tradične pokrivkáva, to je jasné, veď to by som ani nebol ja :P ale budem na tom do budúcna pracovať.
Kokso, vieš, čo som si práve všimla? Že som "pokrivkáva" napísala s ypsilonom. Fatal error. :D A tuším som ešte aj Teba zviedla na zlé. :) Ešteže si nedal "odpovedať" na môj komentár, lebo by som to už nemohla opraviť. Och. :D
Však jasné, všetci na sebe pracujeme. Či už pasívne alebo aktívne. Nik z nás tu nie je "hotový" autor. Čo vlastne nie sú ani tí "hotoví" autori. Človek sa učí celý život. :)
Inak, ten pocit vyprahnutosti možno aj poznám. Tiež mám také obdobia, keď zo mňa dlho nič nevypadne - či už také, alebo onaké. Niekedy by človek aj chcel niečo, ale akosi nemá o čom či čo. Ja mám vlastne pomerne často pocit, že nemám o čom. Potom prichádzajú na svet také skvosty... :D
A aký film?
Fuuuu... zase si ma raz dostal. Po formálnej stránke mne osobne niektoré veci trochu pokrivkávajú (najviac sa mi asi páčia posledné tri strofy). Ale po obsahovej. Ako fuuu (rozumej výdych, nie to, čo sa používa na fakebooku)... silné. Hrozne obdivujem ľudí, čo dokážu takto písať... vnímavých, zamýšľajúcich sa.. a čo to dokážu potom takto dať na papier. Toto je prosto pre mňa že... fuuu. Možno preto, že ja sama to nedokážem. :)
Fakt je ten, že spoločnosť ako taká je zhruba tam, kde si ju situoval. Otázka jednotlivcov je trochu iná - čo je dobre. Že ešte nie všetko splynulo dohromady. Ale prosto v tom, čo si napísal, je taký veľký kus pravdy...
Myslím, že prejsť z poézie na prózu bol u teba šťastný ťah :) každý sa musí nájsť v tom svojom a každému sedí niečo iné. Prvých neviemkoľko viet ma moc neuchvátilo, zdalo sa mi to také totálne obyčajné… nevedel som, či to vobec dočítať.. ALE, pri tom mori a slzách som trochu spozornel! No a tie posledné dva odstavce sa mi natoľko lúbili, že som to musel okomentovať, čo u prózy moc často nerobím
Nie je to dokonalé, to určite nie. Dalo by sa tam nájsť viacero vecí, ktoré by sa dali napísať lepšie. Ale keď to porovnám s Tvojimi začiatkami, je toto oveľa oveľa lepšie. Vážne. A to si si už asi stihla všimnúť, že nie som typ človeka, ktorý by chrlil bezbrehú chválu. Snažím sa hovoriť to, čo si skutočne myslím.
Takže žiadna hlava v oblakoch, ale ani zapichnutá v piesku. A ide sa. ;)
Ďakujem .... tento krát som sa snažila vojsť tak hlbšie do tých myšlienok ale mám pocit že je tam veľa opakujúcich sa slov...
Zdeni, toto bolo veľmi pekné. Urobila si zase pár krokov vpred. Čo ma trochu rušilo, bolo v prvom odstavci, predposledná veta. Asi by som namiesto "čo by mi dokazovalo" použila "dokazujúcich, že...". Ale to je len môj názor. A "tlkot" by mal by bez dĺžňa, myslím. A tiež Ti sem-tam ušli ešte tie medzery pred bodkami. To sú len také drobnosti, nič tragické. Inak sa mi to naozaj páčilo. Malo to emóciu, už celkom pekne začínaš narábať s myšlienkami, obrazmi. Niektoré boli lepšie, niektoré menej, ale celkovo veľmi veľmi fajn. ;)
Tak teda vďaka. :) Ono, svojim spôsobom máš pravdu, nie je to zle napísané. Mne toto rýmovanie akosi prirodzene odjakživa išlo a keď si dá človek trochu pozor, tak sa to ani nemusí hemžiť gramatickými rýmami. Ale zväčša je to také, že to vyznieva veľmi naivne a aj po obsahovej stránke to býva len taký prvoplán (hoci niekedy si dodatočne uvedomím, že to vlastne aj zmysel má).
Ale Tvoje vyjadrenie si veľmi cením, je to pre mňa pocta. Hoci nemám zatiaľ nejakú ambíciu písať básničky pre deti :D A celkovo sa asi máloktorému amatérovi podarí dostať niekde ďalej, než len na stránky blogu...