Nejako nám to tu zhustlo. Tak si dáme zase raz jednu stupiditku na odľahčenie ;)
Sova stretne netopiera.
Netopier sa sove vtiera.
Že je krásna ako motýľ.
Sova vraví: „Si sa opil?
Etanol ti mozog kvári,
oči slepnú... a či vari...“
Prepadne ju podozrenie.
„Metanol si nepil, že nie?“
„Ani kvapku,“ hlavou krúti,
„na také ja nemám chuti.
Radšej mlieka za nádržku,
omočím v ňom suchú držku.“
„Takže mlieko,“ vraví sova.
„Opýtam sa teda znova.
Vyklop to hneď, pravdu iba.
Že si slepý, čo ti chýba?“
Netopier len zuby cerí,
v očiach výraz divej zveri.
„Len jedno mi chýba veru.
Dám si teba na večeru!“
Ham!
Comments
Pridať nový komentár
perfektne!!!
rytmicke, zaujimave, a ta konverzacia...proste na jednicku :)
je to taká haluz. Táto vo mne dozrievala dva dni, čo je trochu nezvyčajné, obyčajne kraviny vypľujem takmer na počkanie. :D To len tak na odľahčenie :)
V momente dočítania ti začínam závidieť zvláštny talent na písanie takýchto básní, ktoré spríjemňujú iným život.
haluz nehaluz, a kedze haluz takze uplne spica...ze totaaalna :)
wow, paráda! hovorím, prichádzam tvojim "stupiditkám" čoraz viac na chuť :-) už teraz sa teším na ďalšiu :-)
Mary, vďaka. Uvidíme, kedy zo mňa čo ďalšie vypadne. ;) Snáď to slušným ľuďom príliš nelezie na nervy. :)
A to si prečítal až teraz, či spomínaná závisť Ti nedovolila okomentovať skôr? ;) A vďaka, naozaj si cením uznanie - hoci sú to naozaj len také hlúpe básničky. Inak, čo sa týka takých vážnejších vecí, zadarilo sa mi teraz jedno kratučké šesťveršie. Mala som hrozné nutkanie to zavesiť, že čo by na to povedala "odborná verejnosť" :), ale nakoľko sa to chystám použiť ako úvod do jednej súťažnej poviedočky, nemôžem si to dovoliť, ak nechcem riskovať diskvalifikáciu. Hádam keď bude po všetkom a budem si môcť s odľahčením povedať, že som vyhrala z koláča dieru, skúsim zverejniť :)
A viem ja? Som to čítal dvakrát v časovom rozmedzí a povedal som si, že by sa zišlo hodiť nejaké slová cez klávesnicu do virtuálneho priestoru. Snáď budeš mať mäkší vankúš
Tak teda vďaka. :) Ono, svojim spôsobom máš pravdu, nie je to zle napísané. Mne toto rýmovanie akosi prirodzene odjakživa išlo a keď si dá človek trochu pozor, tak sa to ani nemusí hemžiť gramatickými rýmami. Ale zväčša je to také, že to vyznieva veľmi naivne a aj po obsahovej stránke to býva len taký prvoplán (hoci niekedy si dodatočne uvedomím, že to vlastne aj zmysel má).
Ale Tvoje vyjadrenie si veľmi cením, je to pre mňa pocta. Hoci nemám zatiaľ nejakú ambíciu písať básničky pre deti :D A celkovo sa asi máloktorému amatérovi podarí dostať niekde ďalej, než len na stránky blogu...