Pre tento príspevok si dovolím napísať jeden citát, ktorý som nedávno zahliadla na FB: 

Nikomu nehovor o svojich problémoch. 

20% ľudí to nezaujíma a zvyšných 80% sa poteší, že sa trápiš. 

že toto je fikcia. Už len pre ten výsmech "profesionála". 

Inak by mohlo byť z psychologického hľadiska celkom zaujímavé sledovať ľudí na takejto vernisáži :D obzvlášť v prítomnosti nejakej celebrity ktorá by ju považovala za najvyššiu formu umenia a na druhej strane (trebárs v inej miestnosti) bez celebrity alebo tak rôzne. 

Inak štýl a ostatné veci okolo toho sa mi javia v poriadku :)

Tešíme sa, že si pribudla do našej príjemnej spoločnosti literárne činných ľudí.
Príspevky sem môžeš vkladať aj tak, že si ich najprv napíšeš do WORDu, potom si otvoríš svoj blog, dáš PRIDAŤ NOVÝ PRÍSPEVOK, potom  text vložíš systémom CTR C  ----  CTRL V a nakonieš odošleš.

Len dúfam, že to, čo píšeš, nie je celkom reálne a v skutočnosti chceš žiť ďalej.

ahoj ,

neviem prečo mi to takto uložilo ... bolo to pisane ako rýmy,,,,,  a ked som o  tom pisala bola som uplne na dne

Je vidieť, že emócie tebou zmietajú a určite je dobre vyrovnať sa s nimi práve písaním. Neviem, či stojíš o malú radu, no keď sem niečo zavesíš, zrejme očakávaš reakcie. Takže: ak niečo napíšeš a chceš s tým ísť von, musíš si to po sebe prečítať aspoň 10 krát. Aspoň ja to tak robím a poviem ti, že každý krát si nájdem chybu. Gramatickú, alebo preklep. V tomto príspevku ma veľmi rušilo to, že za bodkou na konci vety nedávaš medzeru. Mnohé vety končíš čiarkou, čo nechápem, možno to mali byť verše? Na konci máš vetu: Nestačí ani predstava na teba.  Nedáva zmysel. Viem, že niekedy chybu alebo nezmysel nezbadáš, ani keď na ňu pozeráš, preto je dobré nechať text odležať a vrátiť sa k nemu po čase. Ak čítam text s chybami, tie ma začnú rozčuľovať a úplne prestanem vnímať dej. To je zatiaľ všetko, nech sa ti darí v písaní.

No.

Pekne si to napísal.

Len ja asi neviem byť taký milý :D

to je ten prvý svetlý moment, o ktorom som hovoril v predošlom komentári, že príde. Len tak ďalej. ..pokiaľ možno ale bez zbytočného vysvetľovania (= život.. muselo to tam byť?), my nie sme Američania ;)

Kolega Klimeux... (mimochodom vitaj opäť na stránke) stalo sa mi to len pár krát v živote pri čítaní komentárov, ale teraz si to vážne trafil po hlavičke...

Ako vravel jeden pán docent: "kongeniálne zhrnutie". 

Nezostáva mi nič iné, než s tebou súhlasiť.

tak dlho som sa odmlčal :)

Teraz vážne... tvoje dielo ma prinútilo k návratu na túto stránku! Podľa mňa to vôbec nebolo také zlé, ako tuna niektorí načrtli. Skôr by som povedal, že ešte o čosi horšie.

To ale na druhú stranu neznamená, že nie je úmerné tvojmu veku. Preto ťa v škole zaň pochválili. K jeho okomentovaniu ma prinútilo tvoje motto: Ak chceš niečo dosiahnuť musíš o to bojovať. V tvojom prípade (ako aj vo väčšine iných) to bude boj samej so sebou, so svojou rýchlokvasenou autorskou pýchou. Ale to je taktiež normálne a bežné. Každý mladý autor, ktorý nič nepozná, je tak trochu fundamentalista odmietajúci kritiku, mysliac si, že "objavuje Ameriku", čo sa samozrejme stretne s odporom "zasvätených", ktorým sa zježia všetky chlpy pri pomyslení na to, že v tejto chvíli možno píšeš ďalšiu duchaplnú emoidnú záležitosť, z ktorej nás rozbolia útroby. Neuvedomujú si ale zároveň, že hoc bude možno podobne nečitateľná ako táto, už v nej bude zárodok niečoho nového, niečoho naozaj tvojho, čo sa stane natrvalo súčasťou tvojej "básnickej" osobnosti. Toto, čo si nám tu predviedla, nie si ešte ty. Je to len výsledok Twilightu a Upírskych denníkov (takže de facto kritizujeme ich, nie teba). Ty ešte len musíš vzniknúť. A hoc nás teraz v duchu preklínaš do desiateho kolena, v podvedomí sa ti niečo z našich slov aj zachytí a posunie ta ďalej (ako naznačil kolega Gino). Ak si odmyslím gýčovitosť a falošnú prehnanosť tvojho diela, tak tam v pozadí zároveň cítim aj veľkú citlivosť, neodmysliteľnú súčasť spisovateľa, na ktorej môžeš začať stavať. Takže hlavu hore, vypnúť seriály, viac čítať, žiť reálny život a hlavne - vnímať ho :)