Dnešný článok bude troška iný. Priznám sa, že som ani nevedela, že dnes nejaký článok napíšem. Ale spontánne nápady sú tie najlepšie no nie? Chcela by som sa dnes trošku povenovať téme, ktorá je z iného odvetvia, možno. Alebo to príde tak len mne.... Ak v článku budú nejaké chyby alebo skomoleniny…
Mama. „Len“ jedno slovo. „Len“ dve slabiky. „Len“ štyri písmená. A i tak pre mňa znamenáš život. Znamenáš pre mňa život doslova. Veď si predsa tá, ktorá ma 9 mesiacov nosila vo svojom brušku. Si presne tá, ktorá ma nosila pod svojím srdcom Nie je to však len to, že si mi dala život.…
Nikto kto si neprešiel stratou mamy, si to ani predstaviť nedokáže. Darmo môže ten človek byť aj najempatickejší na tomto svete, nedokáže to. A niekedy je empatia prezlečená ľútosť. My deti mám, ktoré sú už našimi anjelmi, sa sem tam až bojíme o tom povedať. Máme nejaké nové známosti, dozvedáme sa…
Vojde do vane a púšťa vodu, akonáhle sa dotknú kvapky jej tváre, už vie že po sprche jej oči podliate budú, a že zas to bude tak jak stále, púšťa vodu a necháva tie kvapky stekať, už to ide, robí všetko pre to aby nemusela plakať, ale pocity v nej búria sa a to vzdáva, keď je v sprche bežne sa jej…
