Vojde do vane a púšťa vodu,
akonáhle sa dotknú kvapky jej tváre,
už vie že po sprche jej oči podliate budú,
a že zas to bude tak jak stále,
púšťa vodu a necháva tie kvapky stekať,
už to ide,
robí všetko pre to aby nemusela plakať,
ale pocity v nej búria sa a to vzdáva,
keď je v sprche bežne sa jej to stáva,
už sa jej miešajú slzy s kvapkami vody,
prehrávajú sa jej všetky pády,
zatvára oči aby utiekla ale nepomáha,
zbytočne sa ujsť snaží a námaha,
slzy už tečú prúdom a zastaviť to nejde,
čaká len kým sa vyčerpá a ju to prejde,
vyčerpaná neschopná ničoho si sadá,
cíti ako na ňu domček z karát padá,
tvár si do dlaní schováva,
jej pocitom sa úplne oddáva,
vždy to sprchovanie takto dopadne,
ale vždy to zle z nej aj opadne,
na jednej strane nenávidí ten plač pravidelný,
no ako to dostať to seba von je spôsob tento jediný,
vstáva a pozrie sa na seba do zrkadla ,
akoby práve svoj odraz vidieť chcela,
musíš to zvládnuť a prekonať,
povie si v hlave a ide sa poobliekať,
čaká ju zas hranie toho dievčatá šťastného,
už teraz melie z posledného,
naberá posledné sily a ďalej sa snaží ísť,
veď niekedy aj to slnko už musí vyjsť.
Comments
Pridať nový komentár