Nikto kto si neprešiel stratou mamy, si to ani predstaviť nedokáže. Darmo môže ten človek byť aj najempatickejší na tomto svete, nedokáže to. A niekedy je empatia prezlečená ľútosť.

My deti mám, ktoré sú už našimi anjelmi, sa sem tam až bojíme o tom povedať. Máme nejaké nové známosti, dozvedáme sa o sebe, oťukávame sa a všetko je v poriadku Rozumieme si. Nie sú žiadne komplikácie. Vieme ako komunikovať. Ako sa správať. A potom to príde. Zmienime sa o tom, že sme polosirota, že nemáme mamu. A verte mi, že je veľmi málinko ľudí, ktorí fakt udržia prístup k nám ako na začiatku a nezačnú nás ľutovať. Nezačnú si dávať pozor na to, ako sa s nami rozprávať, čo môžu povedať, aké majú vynechať témy... Nezačnú panikáriť, ako sa k nám majú správať. Nezačnú nás brať za slabšie a krehké osoby. Väčšina presne tieto veci spraví, všetko toto začnú robiť. Asi len raz sa mi stalo, že nová kamarátka to prijala úplne v poriadku, nezmenila voči mne svoje správanie, berie ma tak, ako ma brala predtým, ako keď sa to dozvedela.

Ale trošku som odbočila od témy, dnes som nechcela písať o tomto. O empatii a ľútosti. Ale o tom, že fakt si to nikto, kto to nezažil nevie predstaviť. Darmo to povedia. Nech si ten človek skúsi predstaviť, že tá mama tu nie je. Reálne tu nie je. Niečo sa deje? Neviete si rady? Nemôžte jej zavolať. Oslávili ste narodeniny? Neuvidíte ju na oslave. Dostali ste dobrú známku? Nepochváli Vás. Vyhráte nejakú súťaž? Nebude na vyhodnotení. Budete mať stužkovú? Nebude sedieť pri otcovi, ako väčšina mám spolužiakov. Budete mať svadbu? Váš muž nebude mať svokru. Budete mať deti? Vaše deti nespoznajú úžasnú osobu, ktorá Vás priviedla na tento svet. Znie to strašne však? Alebo si zoberme len obyčajný príklad. Prídete zo školy a po namáhavom dni sa nebudete môcť schúliť do jej pevného a bezpečného objatia- úkrytu. Nebudete sa jej môcť vysťažovať a povedať, čo Vás trápi. Ešte stále si myslíte, že sa do našej pozície dokážete plne vžiť?

(Prepáčte za výbuch mojich citov a hnevu, ale už ma ozaj vytáčali niektorí ľudia, ktorí sú fakt múdri, a veď, blog je predsa aj na toto. 🙂  Pekný zvyšok dňa.)