Autorka: Katka Kořínková

   Martina sa poriadne nudila. Sedela na trávniku pred domom a nevedela, čo robiť. Vtedy k nej podišiel Samo.

   ,,Teta ťa vyhnala?", spýtala sa a neočakávala odpoveď.

   Samo jej otázku ignoroval a poznamenal: ,,Tak toto majú byť prázdniny? Prvých šestnásť hodín, tridsať minút a šesť sekúnd je pekná nuda!"

   ,,Ako to vieš?"

   ,,Stopujem si to!"

   ,,Aha.", zamrmlala. ,,Na to isté som myslela aj ja. A vôbec, čo je tu?", dodala, postavila sa a podišla ku dverám pivnice. Keď tu bola naposledy pred tromi rokmi pivnica ju nezaujímala. Chytila klučku a potiahla. Dvere sa ani nepohli. Aha, zamknuté, pomyslela si.

   ,,Kde je k tomuto kľúč?, otočila sa a pozrela na Sama.

   ,,Tam máme zakázané ísť.", odvetil Samo.

   ,,Ale prečo?"

   ,,Ozývajú sa odtiaľ divné zvuky. Raz tam išiel jeden bývalí majiteľ domu a už sa nevrátil. Pivnicu zamkli a kľúč dali do špajze do tretieho schoda od dola."

   Martina sa zamračila a podišla k oknu. Pozrela sa doň, no nič nevidela, iba tmu. Otočila sa a chystala sa odísť, keď ju zrazu ovalil studený vzduch, hoci jej na hlavu pražilo slnko. Do chrbta sa jej zabodol chladný pohľad. Vojdi! počula v hlave hlas, rovnako mrazivý ako tenpohľad. Vykríkla. Chlad a pohlad okamžite zmizol.

   ,,Čo jačíš?!", skríkol jej Samo do tváre.

   ,,Niečo máte vpivnici! Alebo niekoho!", povedala. ,,Hladelo to na mňa!"

   ,,Nezmyseľ! To sa ti iba zdalo!"

   ,,Nezdalo! Rozprávalo sa to so mnou! V mysli!", pozrela sa naňho. ,,Čo ak je to..."

   ,,Duchovia neexistujú! Ani podobné veci! Bože, ty si fakt decko! To je len hlúpy ľudský výmysel!"

   Samo sa prudko otočil a odišiel. Martina sa ešte raz pozrela do okna, ale nič nevidela.

                                                  ***

   Tej noci sa Martina strhla zo sna. Nepokojne sa zahniezdila. Zdalo sa jej to, alebo jej pod posteľov naozaj niečo šramotilo? Vtedy ju napadla jedna vec- pivnica! Pomaly sa postavila a prešla k dverám izby.

   ,,Čo robíš?!", ozvalo sa z druhej postele. Martina sa tam pozrela a videla, že Samo sa na ňu mračí. ,,Ak máš v plne vyžierať chlad...!"

   ,,Nie, nemám.", odvetila. ,,Idem do pivnice!" Vzápätí schytila vankúš a hodila ho do Sama. Ten zavrčal a posadil sa. Martina však nečakala a vyšla na chodbu. Potichu otvorila dvere do špajze a vtedy ju niečo štuchlo do chrbta. Obzrela sa a videla, že Samo jej podáva baterku

   ,,Ja som si myslela, že mi nepomáhaš.", poznamenala, keď si ju vzala do ruky.

   ,,To nie, ale nechcem, aby sa tu zabila. Naša špajza je asi tak bezpečná ako hladná levica na love.", zamrmlal.

   Martina vošla do špajze a pritom si posvietila baterkou. Všimla si, že je na nej obrázok slnečnej sústavy. Prešla ku schodom, nadvihla dosku tretieho od dola a vytiahla kľúč. Prezerala si ho pri svetle baterky. Vyzeral porriadne starý ako kľúče, ktoré videla v múzeu. Boli na ňom nakreslené akési zvieratá. Martina si odrazu uvedomila, že to nie sú zvieratá, ale...

   ,,Pozri, draky!", zvolala.

   ,,Kde?!", ozvalo sa z tmavej chodby.

   ,,Na kľúči, kde inde!"

   ,,No a čo? Ak si myslíš, že aj oni existujú, tak odporúčam psychyatra!"

   Martina ho ignorovala, prešla okolo neho a nezastavila sa, až kým nedošla k vchodovým dverám. Otvorila ich a vtedy si uvedomila, že je bosá. To nebolo moc múdre, mohla na hocičo šliapnuť. Ale napriek tomu zišla dole po schodoch, rovno k dverám pivnice. Vložila kľúč do kľúčovej dierky a čo najtichšie otvorila dvere.