"A teraz všetci!" zakričal dídžej a keď nadišla tá správny melódia všetci prítomní zakričali: "Dlouhá noc!!".Veď viete, tá stará česká pesnička, čo vždy ešte viac rozprúdi zábavu. Tak to bolo aj tam. Všetci tancovali, zabávali sa, pili, kričali, smiali sa a pili... A potom to skončilo. Prišla domov mama a ja som nechcela  provokovať, tak som si stíšila zvuk. Nechcem, aby ma prichytila pri mojich útekoch do sveta mojich túžob. 

Veď viete, niekto túži po najmodernejšom mobile, notebooku alebo si nie je schopný nájsť kamarátov. Mne to problém nerobí... Len by som chcela, a keď to píšem pripadá mi to trochu smiešne, aspoň raz zažiť diskotéku. Neviem, či to chodí tak ako to v tom videu na internete. Viem, že je tam veľa alkoholu a dávno to nie je iba o tanci, no je to niečo o čom snívam. Taká malá méta, ktorá sa popri tých vyšších možno stáva bezvýznamnou. Pre ostatných. Pre mňa tam tá malá hviezdička stále svieti. A spolu s ňou malý mesiačik, alebo meteorit či čo to vlastne vo vesmíre poletuje, proste nádej, že sa to raz podarí. nie že by to bolo úplne nereálne. Len keď máte mamu, čo si rada vypije, lebo otec sa často doma nezdržiava a otca, čo sa doma nezdržiava , lebo jeho manželka si rada vypije, je to ako sa hovorí, trochu complicated operation. Aj keď reálna. 

Každý piatok ma kamoši volajú, poď s nami niekam, zatancujeme, pokecáme. Ale ja poviem nie. Mama sa ožerie a ktovie, čo by spravila....Piatok je vždy hrozný. Vtedy si mama vždy spomenie, že otec nie je doma. Piatky maká celú noc. Teda, aspoň tak nám to hovorí.

Nechce sa mi zostaň doma, to ste hádam pochopili, ale musím. Je tu môj malý braček, Maťko, čo by ten bezo mňa robil.

A tak si iba pustím hudbu trošku sa ponatriasam sa a niekedy, keď matka už nie je pri vedomí lognem si troška z jej fľašky. Viete, mama sa mi hnusí, ale nové veci treba skúšať a keď sa tu pri mne ožiera každý týždeň - láka ma to. Asi som divná a možno aj ja mám sklon k alkoholizmu. Ale čo mám, dofrasa, robiť?! Preskúmal vôbec niekto, či alkoholizmus nie je dedičný?

Maťo už spí tak mám aspoň pokoj. Ticho. Mama síce chrápe a keď k nej prídete bližšie pocítite ten strašný smrad. "Moja mama smrdí." poviem a zachichocem sa. Potom ma napne. Vyvraciam sa do záchoda a znova sa chichocem . Chichot sa premení na neuveriteľnú túžbu poriadne sa schuti zasmiať. Vyjdem teda na balkón a rehocem, chichúňam až mi začnú drkotať zuby. Vonku je zima jak v riti. Priplazím s ak počítaču a spolužiakovi napíšem "Mylujem ta. Cmuuuuuuuuuuuk." 

Och, trošku som sa sekla, nevadí. Znovu ma napne a utekám k záchodu.

Som prázdna. Žiadne pocity,nič necítim. Iba hnev. Na všetkých. Na tento posraný život. A na seba. A aj moja fľaška je prázdna... 

"Ja chcem ísť na diskotéku."zakvílim. Veď tam len tancujete, pijete a zabúdate na svoje vlastné problémy, omyly a sračky, v ktorých ste. 

Je to tak. Určite. Zostáva mi len veriť. Ale dokedy mám čakať na zázrak !?