Zrodené z tvojich sĺz
na pokraji zrútenia.
Zrodené z úsilia žiť,
na okraji krvavých záhrad.
Kedysi boli obyčajné,
krásne, živé, nespôsobujúce bolesť,
no dnes bodajú silnejšie ako čepeľ noža.
Roztrúsené po zemi v krvavých záhradách,
rozliate po svete v červených tmách.
Tŕne zabodnuté v srdci
uvoľnia červenú tekutinu,
zafarbuje ruže, zkrvaveli.
Stále tečie a tečie, neúprosne
nedá sa zastaviť.
Všetky ruže, krvavé ruže,
spôsobujú bolesť,
navonok krásne, krehké,
vo vnútri ako najhorší nepriateľ
striehnuci na svoju príležitosť.
Tekutina stále tečie,
jasne červená,
vytvorila rieky krvavých ruží,
spojili sa v jedno nekonečné more.
Ruže, krvavé ruže,
zrodené z ľudských sĺz,
zrodené z túžby žiť,
v krvavých záhradách, riekach, moriach.
Aj ten najjemnejší dotyk spôsobuje ukrutnú bolesť,
na pokraji zrútenia.
Zrodené z úsilia žiť,
na okraji krvavých záhrad.
Kedysi boli obyčajné,
krásne, živé, nespôsobujúce bolesť,
no dnes bodajú silnejšie ako čepeľ noža.
Roztrúsené po zemi v krvavých záhradách,
rozliate po svete v červených tmách.
Tŕne zabodnuté v srdci
uvoľnia červenú tekutinu,
zafarbuje ruže, zkrvaveli.
Stále tečie a tečie, neúprosne
nedá sa zastaviť.
Všetky ruže, krvavé ruže,
spôsobujú bolesť,
navonok krásne, krehké,
vo vnútri ako najhorší nepriateľ
striehnuci na svoju príležitosť.
Tekutina stále tečie,
jasne červená,
vytvorila rieky krvavých ruží,
spojili sa v jedno nekonečné more.
Ruže, krvavé ruže,
zrodené z ľudských sĺz,
zrodené z túžby žiť,
v krvavých záhradách, riekach, moriach.
Aj ten najjemnejší dotyk spôsobuje ukrutnú bolesť,
ich kráse sa nedá odolať.
Ruže, krvavé ruže,
zrodené z bolesti a utrpenia,
zrodené z bezcitnosti ľudstva.
Krvavé záhrady plné ruží,
ich tŕne pália, bodajú,
zrodili sa zo sĺz,
už nikdy nezmiznú.
Krvavé ruže,
tak nádherné a krásne,
krehké ale bolestné,
máme ich v srdciach,
už naveky.
Ruže, krvavé ruže,
zrodené z bolesti a utrpenia,
zrodené z bezcitnosti ľudstva.
Krvavé záhrady plné ruží,
ich tŕne pália, bodajú,
zrodili sa zo sĺz,
už nikdy nezmiznú.
Krvavé ruže,
tak nádherné a krásne,
krehké ale bolestné,
máme ich v srdciach,
už naveky.
Comments
Pridať nový komentár
Ja mám zas pocit, že si príliš upätý na jeden štýl poézie ... čo bude asi moderný až primoderný štýl ... dal som si tú "námahu" a prečítal si pár básní z web, ktoré si spomínal ... úprimne, je to iba zmes krásnych, ale PRÁZDNYCH slov, ktoré zaujmu, no výpovedná hodnota, o tom by som pomlčal. Ak sa ti páčia básne, kde niekto oslavuje pivo, tak nech sa ti darí... Nevravím tiež, že Neymina báseň je dokonalá, ale poézia nemá byť dokonalá ... ale to je tvoj názor.
S pozdravom Adam Gabriel Tatingeyev