Často hľadím do diale,       zamyslený v myšlienkách,                       chvíľkami cítim v očiach kde tu slzy,                          zjavia sa mi.

Nad plynúcim časom,        tie chvíle mojej mladosti,  zostávajú tam kdesi v úzadí,                                     nie však v zabudnutí.

Kam podel sa chlapec,        nie bez úsmevu                     z tvárou zachmúrenou blúdiac v prázdnote.

Čakajúc pred skutočným životom,                               pred jeho bránami,             ten čas podpísal sa              vo chvíľach mojích dní.

Dnes už po ňom stopy niet,                                          len spomienka naň,             chvíľami sadajúc na moju myseľ.

Ten čas je                                spisovateľom naších životov,                                    ktorý píše písmenko po písmenku až do poslednej chvíle nášho osudu.

Autor Pavol Chrapáň