Časť prvá

Tajomný les

Kde bolo,tam bolo v ďalekej severnej krajine sa neďaleko malého mestečka rozprestieral tajomný les.A v tomto lese neďaleko čistinky stojí malá chalúpka v ktorej od nepamäti žije malý škriatok Ezechiel.Jediný žijúci škriatok tohto lesa. No nie to vždy to,tak bolo. Tajomný les býval kedysi dávno plný lesných škriatkov.No jedného večera všetci les opustili. Zostal v ňom iba Ezechiel. Žil svoj osamelý život v tomto lese a ešte nikdy tento les neopustil.Netušil o živote mimo neho.Nikdy sa nestretol z obyvateľmi malého mestečka,pretože sa do tajomného lesa báli vstúpiť.Mysleli si,že v ňom straší.Jedného dňa šiel Ezechiel na čistinku,aby si do vedierka načriel vody zo studničky,keď v tom začul akýsi detský smiech. Polozil vedierko pri studničke a šiel za hlasom. Prišiel na kraj lesa a spod starej borovice pozoroval hrajúce sa deti na neďalekej lúčke.Aké zvláštne bytosti pomyslel si Ezechiel.Deti vôbec netušili,že ich pozoruje akýsi lesný škriatok.Po chvíle sa Ezechiel vrátil na čistinku po vedierko z vodou a odišiel do svojej chalúpky.Traja chlapci z deti čo hrali sa na lúčke vošli do tajomného lesa i napriek tomu,že to mali zakázane.Zo začiatku sa deti báli,ale po chvíle ich strach prešiel.Veď les nie je obývaný strašidlami, pomysleli si chlapci.Šli hlbšie do hustého lesa,ale zrazu lesnej cestičky niet. Až prišli k čistinke kde sa napili vody zo studničky. Zrazu zazreli akúsi malú chalúpku.Zo strachom zaklopali na drevené vrátka a v tej chvíli sa otvorili a objavil sa v ních Ezechiel.Kto ste ľudské bytosti,odvetil škriatok.Volám sa Mathias a z mojími priateľmi sme zablúdili.Ezechiel ich pozval do svojej chalúpky. Ja som Ezechiel,lesný škriatok.Žijem tu už od nepamäti.Je už neskoro, zajtra vás vyvediem z lesa.