Povedal som jej:

Si mladá a všetko máš pred sebou.

Neverila mi.

Ach ľudia, prečo je všetko okolo vás o veku.

Život sa nedá spútať štatistikou ani pravidlami.

Videl som ráno bez života a večer s iskrou.

Videl som ošklivú krásu a krásnu ošklivosť.

Uzrel som žiaru, čo zjemňuje svet a pritom sa sama utápa v temnotách

a zlo ukryté za fasádou dobra, umelou a spráchnivenou,

čo sa hrá na anjela a káže masám.

Tak kto si trúfne rozhodnúť, čo je správne a čo nesprávne?

Kto si trúfne určiť hranicu mladosti?

Kto si trúfne povedať, všetko máš už za sebou?

A prečo by ste ho mali počúvať?

Vidí snáď do vášho vnútra?

Ako by to bolo možné, keď si doň nevidíte ani vy sami!