Toľko toho počul. Toľko toho videl. A predsa nepočul ani nevidel nič.

Len tak si ležať a dýchať, koľká nádhera.

Šesťdesiat rokov mu to trvalo, no nakoniec pochopil.

Možno. A možno nie. Možno si to len namýšľa.

Toľko trápenia. A prečo?

Kedysi tu bol strom. Pamätal si ho.  A kde je teraz? Je preč.

Ako ten najposlednejší skupáň, niekto zobral všetko.

Nezostalo tu po ňom nič.

Svet sa zbláznil.

Ten strom bol nádherný.

Košatý, mohutný, zelený v lete, farebný na jeseň.

Netreba definície, ani charakteristiku, ani čeľaď či druh.

Bol domovom. Hniezdili v ňom vtáci, plno vtákov, celý kŕdeľ.

Toľko svetov a na jednom toľko šialenstva. Skúška trpezlivosti.

A radosti. Toľko radosti. A smiechu. Smiech je zlý, vravia múdry tohto sveta.

Šialenstvo.