Nedbajúc na prízemnosti žvanca
do mesta sa vydal, do sveta
rytier verný menu de la Mancha
struny svojej harfy rozpletať
Pod farbami rodového erbu
hrdo v požičanom obleku
od priatelov dobového šermu
šíri melódiu odvekú
O láskach a hrdinskosti bardov
o dyme čo stúpa po boji
o tom ako cťou, rytierskou pravdou
svoje stáda koní napojí
V tom spomenul na všetky dotyky
a na dym fabriky...
Nad krajami divo búrka zúri
spravodlivo plieska Boží bič
Piesňou svojou vábia trubadúri
dobývajúc dámskych okeníc
A znova spomenul na tvrdé dotyky
on nebol ženských sŕdc, bol rytier motyky
O turnaje, šerm, lov divej zveri
celou dušou usiloval on
dvadsať centov do klobúka s perím
večnú slávu padlým rapsódom!
I spomenul jak z rohu pije vína...
- dnes stačí chlieb a modrá medovina
Dlaň jeho sa v strunách mihotá
a spomína na jednu pieseň, na tú
že častejšie než Dona Quijota
hral v živote skôr biednu Rocinantu
Comments
Pridať nový komentár
Vúborné ako väčšina tvojich príspevkov.
Dnes nemám náladu na kritiku a tak verný menu de la Mancha, len sa motám do strún tvojej harfy...
Ale pri čítaní ma napadlo... Je to ako zázrak, že ľudia tak často myslia podobným spôsobom a tak odlišnou formou.
Nuž pre mňa je tvoje meno záruka kvality.
Nech ťa múza neopúšťa!
S pozdravom,
Dušan Damián
Díky Dušan :) len sa do tých strún nezamotaj priveľmi, aby si nedopadol ako ten nešťastník, ktorého som stretol.. ale hral dobre, to sa musí uznať.
Fascinujú ma pouliční muzikanti, preto sa k tejto téme vraciam. Tento mal k tomu ešte i historický kostým.. napriek tomu nebudil nijakú pozornosť alebo záujem svojho okolia.
Toto čo som napísal, bola vlastne jeho pieseň, nie moja.. taký pokus zdôrazniť cez toho úbohého komedianta kontrast medzi starým a novým vekom, bez toho, že by som snáď ten starý chválil, ako by sa mohlo zdať skrze určitú úmyselnú idealizáciu stredoveku, ktorej som sa dopustil. Naopak, tá nadnesenosť a pátos sú skôr zrelé na výsmech, pretože redukujú "jeho pieseň" len na znôžku bezobsažných rytierskych kecov, ku ktorým sa utieka veriac, že v nich nájde útočisko voči svojej skutočnej bezútešnej realite. Lenže nenájde...