Anglicko, Southampton
16. apríl, 1833

V Southamptone vládla oveľa ponurejšia nálada. Christopher aj s bratmi už boli na ceste do Londýna, no lady Elizabeth Montgomeryová si nemohla odpustiť, že dovolila tomu mužovi Jessiku odviesť. Ani gróf Lucas na tom nebol oveľa lepšie. Sára len usedavo plakala a služobníctvo bolo nezvyčajne mĺkve. Aj im chýbala veselá a vždy usmievavá Jessika. Aj keď v posledných dňoch viac preplakala, bola miláčikom celého osadenstva kaštieľa Montgomeryovcov.
„Keby si len bol Christopher normálne zobral Jessiku za ženu, ako som to vždy chcela," zúfala si Elizabeth nahlas pred svojim manželom.
„Oh, Liz, prestaň, veď vieš, že plánované manželstvá už dávno nie sú v móde. A navyše, kto mohol vedieť, čo Jessika spraví. Keby to nebola urobila, nikdy by sa nepohnevala s Chrisom a všetko by dopadlo inak."
„Ale, Lucas, prosím ťa, nehádž všetku zodpovednosť na to úbohé dievča, veď len nedávno prišla o rodičov. Bola veľmi osamelá a popravde, Adrienne Kinneyová nebola dobrou voľbou pre nášho Chrisa.
„Máš pravdu," ozval sa Benji, ktorý sa práve rozhodol, že prestane plakať a bude z neho chlap, „mal som ísť s bratmi hľadať Jessiku, prečo som ja nemohol ísť?"
„Oh, prestaň, ešte aj ty!" prerušila ich Sára. Všetci sedeli v obývacej sieni a každý bol svojim spôsobom nervózny.Benjamín si uvedomil, že by mal radšej mlčať a ani ostatní nemali veľkú chuť rozprávať o tom, čo by bolo keby....

Virgínia, Spojené štáty americké,
bavlníková plantáž Langstonovcov
5. máj, 1833

Dadousi Alvafle už netrpezlivo čakal na plantáži, aby stretol so svojim úhlavným nepriateľom Alejandrom Segattom Moriouniim. Mal preňho prekvapenie. V hrsti ho mal nielen preto, že čoskoro jeho chlapi vykopú ten prekliaty poklad, ale aj preto, že len čo prišiel do USA, jeho chlapi bez problémom našli aj tú jeho cundru, Jane Lilliane Montgomeryovú, ktorá sa zamestnala na svojej vlastnej plantáži ako zberačka. Nebolo ťažké zistiť, že nezomrela, keď sa neskôr našli v lese jej stopy. Keďže svojim zjavom bola veľmi nápadná, stačilo sa spýtať ľudí, ktorá zberačka má ohnivé vlasy a hneď bola lady Montgomeryová chytená v pasci.
„Dadousi!" zreval Alejandro asi dva metre od neho, „vysyp, čo máš na srdci. Ten prekliaty poklad si pre mňa za mňa nechaj, no opusti túto haciendu. Rozumieš!"
„Ale no tak, Ali, hádam si zabudol na bontón? Mám ešte niečo, no to ti nikdy nepatrilo."
„O čom to hovoríš?" v tej chvíli vytiahli dvaja maskovaní muži z veľkého vreca medenú hlávku vzpierajúcej sa Lillie, ktorá mala ústa zapchaté špinavou handrou.
„Lillie?" neprítomne zašepkal. Keď sa ich pohľady stretli Alejandrove srdce takmer zamrelo, kvôli tomu, že ju videl po takej dlhej dobe a stále ju miloval, ale aj kvôli tomu, v akom stave bola."
„Vidím, že pre túto ženu máš stále slabosť, však?"
„Dadousi, čo chceš?" nervózne sa ho spýtal Alejandro. Jeho muži celú situáciu pozorovali z úkrytu, pretože keby Dadousi vedel, že sú tu v plnej sile, začala by sa krvavá bitka. Jessika bola tiež ukrytá asi desať metrov od nich v húštine stromu. Nepáčila sa jej celá situácia.
Vedela, že najlepšie by bolo zabiť Dadousiho, no aj keď mala dobrú mušku, netrúfala si nikdy mieriť na človeka. Akosi mala pocit, že musí niečo urobiť. Aj keď si bola istá, že Alejandro by s tým nesúhlasil, zliezla zo stromu a tak nenápadne, ako len mohla, sa začala kolenačky približovať. Ostatní chlapi si ju všimli, až keď už bola na šesť metrov ďaleko, a tak len bezradne sledovali, čo má ta malá za ľubom.
Jessika sa neuveriteľne bála, ale vedela, že musí svoju matku zachrániť, aj keby ju to malo stať život. Dadousi bol priveľmi zaujatý rozhovorom s Alejandrom, očividne si užíval svoj triumf. Jeho dvaja pomocníci sa snažili udržať metajúcu sa Lillie, a tak si ani jeden z nich nevšimol, že Jess šikovne vyliezla na strom. Ani skrytý Dadousiho chlapi si nemohli všimnúť, že sa niekto usadil vo výške dvoch metrov, pretože predpokladali, že ak by niekto chcel niečo podniknúť, bude to práve z kríkov a húštín, z ktorých sa podarilo Jess nebadane dostať až k stromu. Poľahky a hlavne nehlučne sa dostala do jeho obrovskej koruny. Mala pri sebe šípky ešte z detských čias, ktoré si vyrábali spolu s Chrisom. Predtým jej ich Armando naplnil silnými sedatívami v prášku. Keď šípka zapichne, dostane sa prášok do krvného obehu a človek spadne na zem ako mŕtvy. Najprv sa sústredila na mužov v húštinách, len čo zbadala pohyb, hádzala šípky. Za tie roky, čo sa ich s bratom, s ockom i Chrisom nahádzala, mala pevnú ruku a tak to šlo poľahky. Nakoniec zostávali už len Dadousi a dvaja kumpáni, čo držali jej matku. Tých ktorých sa jej nepodarilo uspať odrovnali Alejandrovi chlapi z úkrytu, no boli veľmi prekvapení Jessinym skóre v šípkach. Dvoch chlapíkov ihneď odrovnala, no Dadousi si všimol, že sa niečo deje a chcel napadnúť Alejandra a vtedy sa Jessike trasúc sa na tretí krát podarilo trafiť šéfa tejto hnusnej bandy priamo do tepny na krku.

****

Anglicko, Londýn
20. máj, 1833

Pátranie po Jessike bolo márne. Chris ju už vyše mesiaca hľadal po celom Londýne. Jeho bratia to vzdali pred pár dňami, no on to nedokázal. Nemohol stráviť myšlienku, že Jess je mŕtva. Uvedomil si, čo preňho Jessika znamená a zaprisahal sa, že keď ju raz nájde, ožení sa s ňou aj keby to bolo o dvadsať či tridsať rokov. Bude na ňu navždy čakať a vždy v ňom bude tkvieť nádej, že Jess žije. Vzdá sa až zomrie. Jeho odhodlanie bolo pevné a nikto ho nemohol od svojho predsavzatia odhovoriť.
„Pane, vravíte, že hľadáte mladé rusovlasé dievča?" spýtal sa ho akýsi starec, ktorému musel otázku položiť päťkrát, kým jej nakoniec porozumel.
„Áno, starký, hľadám..."
„Tak takú som nevidel," povedal starček s vypúlenými očami a o paličke odkráčal preč.
„No ďakujem pekne!" Chris už takmer strácal nervy. Vedel, že už to ďalej nemá zmysel. Nechcel skončiť s hľadaním, ale bol z toho taký zúfalý.

Virgínia, Spojené štáty americké,
bavlníková plantáž,
2. júl 1833

Lilliane s láskou pozorovala svoju dcéru spoza okna haciendy La Roca, ktorú pred rokom kúpila ešte so svojim nebohým manželom Nicholasom. Nick bol najväčšou láskou jej života, no osud ju oňho pripravil tak neočakávane. Veľmi dlho blúdila v šatách svojej slúžky, kým si nenašla prácu.....a nakoniec padla do pazúrov toho slizkého Dadousiho. Bola hrdá na Jessiku. Keby nebolo jej, ktovie, ako by to všetko bolo dopadlo. Šikovne uspala všetkých mužov toho lotra pomocou šípok napustených sedatívom, našťastie účinkovali takmer okamžite. Kým sa všetci, na čele s Dadousim, prebrali, boli už vo vyšetrovacej väzbe na polícii vo Virgínii.
Nechcela už myslieť na toho darebáka a na to, o čo kvôli nemu prišla. Našťastie k nej osud nebol až taký nemilosrdný. Daroval jej Alejandra, jej balzam na telo i dušu. Alejandra milovala, keď bola ešte mladá, žila v Španielsku a on bol jej prvá láska. Napriek všetkému, veľkej láske, ktorú cítila k mužovi svojho života, Nicholasovi Langstonovi, sa Alejandrovi Segattovi Moriouniimu podarilo rozdúchať v nej plamienky lásky. Bola si však istá, že Nick bude navždy jej najväčšou láskou. Ale teraz sa sústredila na to, aby Alejandro pocítil, že mu lásku vracia. Vedela, že takmer nemohol uveriť, keď mu navrhla, že zostane s ním. Ale stalo sa. Vydala sa, Jessika nebola proti, obľúbila si toho Španiela so všetkým, čo k nemu patrilo.
Napriek tomu Lillie vedela, že jej dcéra tu nie je šťastná. S Alejandrom chceli odísť do rodného Španielska a aj keď to matke trhalo srdce, vedela, že Jessika by tam nebola šťastná.
Nemohla by byť bez lásky, ktorú nechala v Southamptone, bez svojho najlepšieho priateľa.
„Ah, mami, tie kone sú krásne!" nadchýnala sa Jessika, keď vbehla dnu do domu a na verande sa stretla s matkou, ktorej zádumčivý pohľad obrátil Jessine myšlienky.
„Čo je, stalo sa niečo?"
„Ale, nie, Jessie, nič sa nestalo. Som rada, že sa Ti Alejandrove kone páčia. V Španielsku ich má ešte oveľa viac.....škoda, že ich neuvidíš, moja," povzdychla si.
„Prečo by som ich nemala vidieť? Veď idem do Španielska s vami," nechápala.
„Sadni si, Jess. Musíme sa porozprávať."
„O čom?" udivene si sadla na gauč vedľa svojej mamy.
„Vieš, Jess, myslím, že by si sa mala vrátiť do Anglicka. Nikto o tebe nič nevie. Určite Montgomeryovci umierajú od strachu, čo s tebou je. Už tri mesiace musia tápať a teba nikde. Myslím si, že nikomu dozaista ani len nenapadlo, že si v Amerike, pretože nikto sa nikdy nedozvedel, kde sme s tvojim otcom kúpili plantáž."
„Mami, nechcem sa vrátiť! Teraz, keď môžeme byť spolu ma od seba odháňaš??"
„Oh, Jessie, nie, láska moja, to nie. Ako matka by som bola najradšej keby si išla s nami, ale ako žena a človek Ti radím, choď do Southamptonu a povedz Chrisovi, že ho miluješ. Musíš to aspoň skúsiť. Ak ťa odmietne, tak samozrejme, prídem po teba."
Jessika sa rozplakala. Vedela, že mama jej dáva tie najlepšie rady, no mala strach. Nie z toho, že sa odlúči od mamy, aj keď si bola istá, že jej bude veľmi chýbať. Mala strach z toho, že ju Christopher má rád len ako najlepšieho priateľa. To riziko však musela podstúpiť, inak by to mohla ľutovať do konca svojho života.

Anglicko, Southampton
10. júl, 1833

Za posledné tri mesiace sa Christopher James Montgomery pozeral na pohárik už mnohokrát. Odkedy Jessiku uniesli nemohol spať, jesť, jedine alkohol ho zanechával v akejsi apatie, v ktorej nebol schopný normálne uvažovať, a to mu v tejto situácii vyhovovalo najviac. Takmer nevychádzal z izby. Pátranie, ktoré skončil koncom mája, neprinieslo ani tú najmenšiu stopu. Akoby sa po Jessike Arie Langstonovej zľahla zem. Väčšina obyvateľov Southamptonu ju už považovala za mŕtvu, čo Chrisa deprimovalo ešte viac, a tak sa prestal s kýmkoľvek stýkať.
„Mal by si niečo zjesť. Nenormálne si schudol," dohovárala mu Sára.
„Áno, Sára má pravdu," pridal sa aj Colin, ktorý sa práve vrátil z Londýna, kde ho zavolali kvôli svedkovi, ktorý vraj videl Jessiku, no nakoniec vysvitlo, že to nebola ona. Christopher túto správu prijal veľmi zle. Vyzeral veľmi zničený a pochudnutý.
„Braček, mal by si niečo zjesť," pokúsil sa Colin ešte raz, no Christopher ich slová ignoroval.
„Tak ja pôjdem, nemôžem ho takého vidieť," smutne skonštatoval Colin a nechal Sáru s bratom samu.
„Chris, prečo si taký tvrdohlavý. To, že si spôsobíš vredy ti Jess nevráti!"
„Nemám chuť! Nerozumieš, daj mi pokoj!" povedal a zdvihol si fľašu whisky k perám.
„A prestaň už konečne piť preboha! Normálne Ťa nespoznávam!"
„Vieš, Sára, že ani ja?"
„Christopher, ešte stále je tu šanca, nikto nenašiel jej telo, takže nie je mŕtva," opatrne sa ho snažila upokojiť.
„To už predo mnou vôbec nehovor. Jessika žije, to viem!" okríkol ju dosť nevraživo.
Sára však chápala jeho reakcie. Miloval Jessiku a navyše sa cítil za všetko, čo sa jej stalo zodpovedný. Keby sa vtedy s ňou bol rozprával, nikdy by s tým falošným strýkom nikam neodišla. To vedela aj Sára a chtiac-nechtiac si uvedomovala, že jeho výčitky sú opodstatnené.
„Choď už, chcem byť sám."
Nemala odvahu ho neposlúchnuť, a preto bez námietok odišla modliac sa v duchu, aby sa táto dráma dala nejako do poriadku. Chris neprítomne pozeral na oblohu upíjal si zo svojej vernej spoločníčky, fľašky škótskej whisky.

Jessika si nebola veľmi istá, či to bol dobrý nápad, vracať sa do Southamptonu. Kráčala od bričky, ktorá ju zaviezla pár metrov od kaštieľa Montgomeryovcov. Mala zvláštny pocit, srdce jej bilo ako splašené a čakala, že sa obráti, no jej nohy akoby nezdieľali jej nervozitu, ju pokojne viedli ďalej, čoraz bližšie a bližšie k jej minulosti.
„Bože môj, čo ak bude Chris už ženatý? Alebo, čo ak budem len na obtiaž a zo súcitu ma príjmu a loď do Španielska odpláva z prístavu až na budúci týždeň? Chrisovo cukrovanie s manželkou by som nezvládla ani jeden deň," hlavou jej lietali dosť bizarné myšlienky.
„Alebo....čo ak sa presťahoval do Londýna a ja ho pred odchodom do Španielska už nikdy neuvidím." Nevedela prísť na to, čo je horšie, vidieť ho s inou alebo nevidieť ho vôbec?
Ani sa nenazdala a musela zastať pred dverami. Mala šťastie, že brána bola ešte otvorená.
„Hytchkin asi ešte len robil obhliadku," prebehlo jej mysľou.
Práve vtedy, keď chcela zaklopať, otvoril dvere správca Hytchkin, ktorý zostal stáť v nemom úžase.
„Slečna JESSIKA!" vyhŕklo z neho s evidentnou radosťou.
„Hytchkin!" zvolala rovnako šťastná Jessika a vrhla sa mu okolo krku. A zrazu sa „kamenná tvár" z jej detstva rozplakala. Hytchkin nakoniec musel zachraňovať celú situáciu vreckovkou, zatiaľ čo Jessika sa naňho veselo usmievala.
„Hytchkin, sú všetci doma?!"
„Áno, slečna, samozrejme, hneď ich zavolám, sadnite si," ponáhľal si utierajúc si ešte okuliare, ktoré boli tiež poznačené náhlym prejavom jeho emócií. Jessika si sadla do ťažkého čalúneného kresla, v ktorom väčšinou sedával Christopher a dosť nervózne čakala. Prezerala si celý interiér vstupnej haly. Zdalo sa, že všetko je tak, ako keď odchádzala. No celková atmosféra, ktorá v dome vládla bola akási ponurá a mĺkva.
„Preboha, Jessie!!!!!!" zvýskla od radosti Sára, ktorá bola prvá, ktorej správca oznámil túto viac než potešiteľnú skutočnosť.
„Sára," obe ženy si vbehli do náručia a dlho sa objímali. Napokon sa pridali aj gróf a grófka, ktorá sa takisto ako kedysi rezervovaný správca, neubránila slzám. Benjamín sa zdržal sĺz, no i jeho Jessikin návrat potešil, aj keď medzičasom si našiel iný objekt svojej „lásky". Colin a Andreas boli na ceste do Londýna, no Sára im hneď bežala poslať list, aby ďalej nehľadali.
„Vybrali sa ta len pred chvíľou, škoda že ste sa minuli," poznamenala Sára v eufórií. Bola neuveriteľne šťastná, že sa jej priateľka vrátila živá a zdravá..
„Tak teraz nám prezraď, kde si bola? A čo falošný strýko?!" Benji horel nedočkavosťou.
„Ale Benji, Jessika si určite chce oddýchnuť," zahriakla ho lady Elizabeth. Gróf jej dokonca ponúkol pohár whisky.
„Ďakujem," usmiala sa na grófa Lucasa, ten jej úsmev opätoval. Tak im napokon vyrozprávala všetko, čo zažila odkedy opustila tento dom.
„To je úžasne, takže Lillie to prežila," lady Elizabeth sa rozplakala od šťastia. Celý Jessin príbeh ju dojal.
„Takže si zachránila mamu i toho Španiela. Teda všetkých," obdivne sa na ňu pozrel Benji.
„Naozaj dobre sa to počúva, ale určite si si zažila svoje," povedal gróf múdro a Jessika súhlasne prikývla.
„Ah, smiem sa spýtať, kde je Christopher?" na počudovanie sa po jej otázke všetci začali búrlivo rehotať.
„Prečo sa smejete?!" zmätene na nich pozerala.
„Oh, Jessie, keby si len vedela. Úplne sme naňho zabudli a myslím, že netreba viac naťahovať jeho trápenie. Je vo svojej izbe, choď za ním, myslím, že jedine ty si schopná ho odtrhnúť od fľašky."
„Pije? Prečo?"
„No predsa kvôli tebe, tvojmu únosu, cíti sa vinný a ...." Benjiho vysvetlenie prerušila Sára silným kopnutím do nohy.
„Choď Jessie, máte sa o čom rozprávať," usmiala sa Sára a snažila sa kamuflovať svoj útok na Benjiho nohu. Nechcela, aby jej Benji vytáral, že ju Chris miluje, chcela, aby jej to Chris povedal sám.
„No...asi by som vážne mala, dobre teda, idem, ospravedlňte ma," usmiala sa na Montgomeryovcov a pobrala sa hore schodmi do Chrisovej izby. Opäť jej začala búšiť srdce a triasli sa jej nohy, no zároveň sa tešila, že konečne uvidí tú milovanú tvár...

Prázdna fľaška s buchotom spadla na zem a Christopher sa strhol a zdvihol hlavu z pracovného stola. Bol neoholený ťahala z neho whisky, čiastočne vytriezvel a to nechcel, preto sa vybral ku skrinke, kde mal ďalšiu fľašu opojného moku. Zdalo sa mu divné, že ho už nikto dlho neotravoval s jedlom, ale bolo mu to jedno. Keď tu nebola Jess, nič nemalo zmysel. Sadol si do pohodlného kresla a chystal sa otvoriť „svoju medicínu", no vyrušilo ho jemné zaklopanie na dvere.
„Nechcem jesť!" otrávene zavrčal a ďalej sa venoval fľaši.
„Nenesiem jedlo," odpovedal mu dievčenský hlas spoza dverí. Keďže boli Chrisove zmysly omámené, vôbec nezaregistroval, že to nie je Sárin hlas a automaticky ju tak oslovil.
„Tak čo potom otravuješ Sára, už som Ti povedal, daj mi pokoj!" zahromžil a dúfal, že konečne vypadne.
„Ja nie som Sára," znela tlmená odpoveď.
„A kto?!!" spýtal sa, no v jeho hlase nebol ktovieaký záujem. Akoby ani neuvažoval, na čo sa pýta.
„Jessika," toto krátke slovo ho však zburcovalo na toľko, že vyskočil z kresla a s krikom otvoril dvere, „nerob mi to ešte ťažšie Sára a nevymýšľa...," skončil uprostred svojej výčitky, pretože na prahu jeho dvier naozaj stála Jessika, živá a zdravá.....a nádherná, oveľa krajšia, ako si ju pamätal. Jessika nemo pozorovala v akom je stave, šaty mal pokrčené, dvojdňové strnisko a oči mal sklenené od alkoholu. Výraz jej tváre znežnel a jej strach vyprchal, keď videla, že Chris trpí. Chcela ho utešiť, nevedela, prečo takto vyzerá. Výčitky???
„Chris," zašepkala prekvapene, „môžem ísť ďalej?"
Christopher len nemo ustúpil a uvoľnil jej tak cestu dnu. Nemohol uveriť tomu, že Jess je tu, v jeho izbe. Mal pocit, že ten alkohol mu naozaj pomútil rozum.
„Jess? Si to naozaj ty??? Nezdáš sa mi?" opatrne pristúpil bližšie k nej. Mal veľa snov, ktoré mu márne sľubovali, že Jess je späť.
„Áno, som to ja," usmiala sa a chytila mu ruku, v ktorej zvieral whisky, zobrala mu ju a položila naspäť do skrinky.
„Myslím, že to nepotrebuješ, hm? Prečo si začal piť?" rozprávala sa s ním akoby sa nič nebolo stalo, a tak sa nemohol zbaviť pocitu, že sa mu to len sníva.
„Jessie, objím ma, lebo neuverím tomu, že to nie je sen," v jeho hlase bol smútok a zúfalstvo zmiešané s nádejou. Jessiku prekvapila jeho prosba, ale s radosťou sa mi vrhla do náručia, pretože na to mala chuť, len čo ho zbadala. Chris silno zovrel Jessine telo vo svojom náručí až mala pocit, že ju už nikdy nepustí.
„Jess, Jess," šepkal a po lícach mu stekali slzy úľavy.
Obrátila tvár bližšie k jeho a postavila sa na špičky, aby boli v takmer rovnakej úrovni ako tie jeho.
„Preboha, dnes som videla plakať Hytchkina a teraz už aj ty?" zažartovala usmievajúc sa. Chris jej uprene hľadel do očí a potom sa zohol k jej perám. Bolo to presne také ako v ten deň, keď sa pobozkali prvýkrát. Zabudli na všetko, boli len oni dvaja.
„Jessie, milujem ťa!" povedal, keď sa napokon odtrhol od jej pier.
„Christopher, čakala som na túto vetu celý svoj život a kvôli nej som sa vrátila.......oh,
nemôžem tomu ani uveriť, že .....ty, ach že my...budeme spolu..."
„To si buď istá," nežne jej šepol do vlasov, „už nikdy ťa nenechám odísť, nikdy!"
„Ja už predsa nikdy neodídem, Chris," šťastne sa usmiala a pobozkala ho. Vedela, že tých bozkov sa už nikdy nezbaví, a to ju robilo tou najšťastnejšou ženou v celom Southamptone, ak nie v celom Anglicku..., nie, na celom svete!

****

Sára si po hodine, čo sa Jess nevracala, bola úplne istá, že všetko dopadlo tak ako malo a tak popohnala svojich rodičov, aby si už išli ľahnúť, nechcela sa dostať k ich všetečným otázkam, kedy Jess vyjde z Chrisovej izby. Sára si bola istá, že tak skoro nie, nanajvýš tak ráno.
„Taká veľká láska....hádam by nechceli čakať až do svadby," pobavene sa zasmiala a s tým úsmevom prešla popri Chrisovej spálne do svojej komnaty.

***