„Tridsať rokov. Nie je to už zbytočné? “ stará žena sa otočila chrbtom k návštevníkovi, aby nepobadal zničený výraz na jej tvári...toľko rokov čakania a ked sa už vzdala nádeje a konečne sa s tým zmierila....príde zas.
„Mal by si ísť.“
Ani sa nepohol.
„Zabudol si, že existujem, tak prečo by som mala opäť ožiť? Chod!“
„Zmenil som sa,“ potichu vyriekol a neisto hľadel na chrbát ženy, ktorú kedysi tak zradil.Je možné, aby mu odpustila? Odpustil by on?
„Aj ja som sa zmenila,“ pomaly sa otočila a priamo mu pozrela do tváre.
„Čo chceš?“ opýtala sa ostrým tónom hoci sa vo vnútri chvela.Bol to strach? Možno... Bola to nádej, ktorú utláčala po celý ten čas? Možno... Bola to láska? Možno... Ktorá matka prestane ľúbiť svoje deti nech spravia čokoľvek?
Dlho tam len tak stáli a očami sa vpíjali jeden do druhého.
„Odpustenie .“ šepol návštevník, akoby sa bál...čoho? Odmietnutia...Áno, bál sa, že matka mu nedokáže odpustiť roky utrpenia, ktoré jej pôsobil.
Žene, zarytej vo vlastných bolestivých spomienkach zarezonovalo to slovo až v hrudi. ODPUSTENIE...
Koľkokrát si priala počuť to slovo z tých milovaných pier...
Koľkokrát si predstavovala, že sa jej vráti a pokorne bude prosiť o jej lásku...
V hlave sa jej hnali myšlienky, každá iná, no všetky zamerané na to isté.
Odpustenie...
Nehľadaj dôvody, prečo nie, ale prečo áno. Stačí ti na to jeden jediný dôvod. Ľúbiš ho viac ako seba. - našepkávalo jej srdce...
Prešla dalšia dlhá chvíľa. Žena zdvihla hlavu, v očiach sa jej trblietali slzy a na ústach sa rozihrával neistý úsmev. V návštevníkovi sa odrážali slzy starej ženy a miešali sa s jeho vlastnými. Žena pomaly vystrela ruku: „ Môj syn.“
Comments
Pridať nový komentár
Ďakujem :) vieš, vlastne som neočakávala, že by to mohlo mať niejaký ohlas a tak si ma veľmi potešila... o čo viac, že sa ti, ako čítam, naozaj páčilo :)
Nemôžem si pomôcť, ale... toto ma dostalo. Dávo som nečítala niečo tak... neviem to pomenovať!
obraz, ktorý sa nehrá na drámu ani bestseller a predsa tak emotívny a detailne spracovaný. Jednoduchý, úderný od prvej vety. motív je prekvapivý a najkrajšia myšlienka celého toho: "Nehľadaj dôvody, prečo nie, ale prečo áno. Ľúbiš ho viac ako seba." ma úplne dostala. Krásne zapasované do témy, ktorá je v porovnaní s tým čo čítame dnes úplne všade, nevšedne krásna.
Takto si predstavujem dobrého spisovateľa. hádžem klobúk. rada si opäť niečo prečítam.