Hľadal som ťa včera, kde si nebola.
Dnes už ale dobre viem,
mám oči sokola.
Spúšťal som sa strmhlav, ligotal sa cieľ.
Oslepený leskom tvojich vábnych tiel.
Dnes mám už zrak čistý
a vidím ťa rád,
preosiata láska od zŕn vín a zrád.
Hľadal som ťa včera, kde ťa nebolo.
Teraz sa len smejem, keď idem…
A ako havran na poli zobákom do mňa život ďobe.
Vraj pokoja si, - tu živí, tam mŕtvi, - užívať budú v hrobe.
Poklady, ktoré láskou žiť mi dal,
vraj poklady tie mi život iba požičal.
A nenazdala som sa ani,
už dlžníkom som
a šestáčik si držím v dlani.
Ako ním splatím žitia dlh?
V srdci sa rany ešte…
"Nemáš šancu byť mojou." - To povedal si mi raz.
A tak, ako sa k zemi skláňa zrelý klas,
tak znela tvoja reč, tvoj hlas.
Zrelo a rozumne.
A keď ja volám: - "poď ku mne!",
nuž prídeš, spomenúc si, že aj ty si bol rád dieťaťom
a rád si dvíhal hračky zo zeme...
A teraz ja, v rukách tvojich, som takou…
Strácať milovaného človeka.
Aká to bolesť odveká!
Aké to srdca rvanie!
Vraj takto si mám zvyknúť žiť,
prišiel mi blázon hovoriť,
čo nepozná milovanie.
A ja mu na to: Odíď! Hneď!
Ja poznám svoju odpoveď!
Láska je človek!
Nie predmet na strácanie...
Kým budem v tomto svete žiť,
nemožno mi ho…
Ja ľúbim stále viac!
Som ako cibuľa.
Keď vrstvu odlupneš, ďalšia sa vygúľa.
A že sa raz minú cibule lupene?
Nuž a čo ...
Vtedy pokloním sa žitiu
a pôjdem do zeme.
Chýb možno milión v sebe si nosím.
Kde vziať viac rozumu? Odpovedz, prosím.
Nie tomu tak dávno, čo múdrou si ma zval.
Či si sa pomýlil, keď si to povedal?
Osievam roky, osievam slová.
V mysli si premietam náš život znova.
Viac chlapov uviazlo v plytčine mora,
keď si im ponúkol kormidlo zhora.
…
Bolia ma uši. Prečo? Kto tuší?
Či je to z vetra, či z bôľu v duši?
V hlave mi šumí. Oči sú slané.
Piesok v nich omína.
Koníky vrané, poďte mi na pomoc!
Naložím do voza, do vášho, veľa, moc
nákladu, tiaže,
ktorá mi teraz srdienko viaže.
Tlačí ho. Dusí.
Či to preds' musí každý si vystáť,
kto život…
Aké je to dobré! Aké spravodlivé!
Čas plynie rovnako pre všetko živé!
Každý má rovnakú životnú šancu
byť k tancu vyzvaný, či vyzvať k tancu.
Vo víre valčíka denne sa krútiť,
tancovať, objímať, hlavičky mútiť.
Tomu, kto dá si to.
Kto nedá, sláva!
Ostane na krku mu triezva hlava.
Že veriť môžeš len samému sebe?
Že v láske bublín je jak dierok v chlebe?
Každučká vytryskla z zdravého kváska.
Miluj aj bublinky, taká je láska!
Oddeliť nechcené z lásky sa nedá.
Nemôžeš vyberať dieročky z chleba.
Ak som ťa sklamala voľakým činom,
odpusť mi, drahunký,
je to mou vinou.
Trošku…
Poznáš silu pocitu byť doma?
Snáď to bude toto, násobené stoma.
Jar je tu.
Okno si otvoríš a dýchaš zhlboka.
Počúvaš zvuk vody z blízkeho potoka.
Púpavky vystrčia hlavičky strapaté,
v maštaľke pribudne kozliatko okaté.
Slivky, hrušky, lipa, orgován, jablone
odejú sa kvetmi, každý inej vône…
Comments
Pridať nový komentár
Áno, toto sa mi páči. Je v tom pekná myšlienka, pekne, hravo vyjadrená.
... "zdrobnelinky" mi v poézii často prekážajú. Tu nie. Moc fajnové... Klobúky a čapice dolu.
Ďakujem obom! Je to povzbudivé!