Znehodnotili sme slovo i vlastný rečový prejav! Nadmerným zneužívaným sme ho devalvovali tak, že ľudské slovo stratilo svoju pôvodnú váhu, silu, hĺbku a význam. Stal sa z neho bezcenný brak, ktorého je všade nadmieru a ktorým sa neuveriteľne plytvá.
„Vaša reč nech je áno, alebo nie. Všetko ostatné je od zlého!“ Túto veľkú múdrosť sme vôbec nepochopili a nedržali sa jej, čoho dôsledkom, ak sa to nezmení, bude musieť byť duchovná záhuba miliónov duší, ktoré sa utopia v nesmiernom oceáne balastu vytvoreného a neustále vytváraného ľudským slovným prejavom.
„Vaša reč nech je áno – áno, nie – nie! Všetko ostatné, čo je nad to, je od zlého!“ Čo znamenajú tieto slová? Neznamenajú strojovú úsečnosť, alebo zúženie reči iba na slová áno a nie. Toto odporučenie je nabádaním k stručnosti, k vecnosti a k jednoduchosti vo vyjadrovaní. Nabádaním k tomu, aby sme vždy hovorili iba to, čo je naozaj podstatné a má zmysel a význam.
Takýmto spôsobom by malo potom každé vyslovené, alebo napísané slovo svoju vážnosť, hlbokú výpovednú hodnotu a skutočnú cenu. Každé takéto slovo by bolo potom slovom, za ktorým sa dá stáť, o ktoré sa dá oprieť a na ktoré sa dá spoľahnúť.
„Čo je nad to, je od zlého!“ Tárajstvo, bezobsažnsoť a bezmyšlienkovité rečnenie je zlom! Zlom, ktoré otrávilo ľudský rečový prejav a znehodnotilo ho!
Akou zbraňou však kto zachádza, takou nakoniec zahynie! Bezobsažnosť, bezmyšlienkovitosť, povrchnosť, plytkosť, nevecnosť a prázdnota v reči formuje povrchných, plytkých, prázdnych, nevecných a stádovitých ľudí. Používanie znehodnotenej reči duševne znehodnocuje tých, ktorí ju používajú!
Akým spôsobom však hovoríme, takými sa nakoniec aj staneme! Reč formuje ľudí! Nesprávny a zlý spôsob reči nás formuje nesprávnym a zlým spôsobom!
No a v dnešnej dobe informačného nadbytku to dosahuje svojho vrcholu. Zo všadiaľ sa na nás valí lavína slov, z ktorých možno až 99 percent nemá nijaký hlbší význam ani zmysel. Je to iba bezobsažná prázdnota, neraz účelovo fabrikovaná práve preto, aby prostredníctvom jej každodenného pretlaku ľudia otupeli a stali sa povrchnou, nemysliacou a ľahko ovládateľnou masou. Zámerom a účelom šírenia prázdnoty v reči je vytváranie prázdnych ľudí! Je ním degradácia ľudskej osobnosti, ktorej konečným cieľom je vytvorenie stáda nemysliacich, tupých a ľahko ovládateľných bytostí.
Kto nájde silu vystúpiť z tohto kolotoča? Kto ešte v sebe nájde silu a dokáže sa vzoprieť všadeprítomnej prázdnote a povrchnosti? Kto dokáže od seba nekompromisne odvrhnúť všetok balast a akoby ostrým mečom oddeliť hodnotné od nehodnotného?
Takéto niečo je v dnešnej dobe naozaj veľmi ťažké, avšak kto toho nebude schopný, ten príde o svoje človečenstvo! Duševne a duchovne bude totiž musieť zahynúť v oceáne balastu, vytvoreného bezobsažnosťou a prázdnotou ľudského rečového prejavu.
Ak sa vraví, že menej je niekedy viac, tak v tomto prípade, v prípade nášho vzťahu k informáciám to platí dvojnásobne. Radšej teda menej, omnoho menej, ale hodnotnejšieho, hlbšieho a duchovne kvalitnejšieho. A mnohokrát je dokonca zotrvávanie v tichom premýšľaní ďaleko cennejšie, hodnotnejšie a užitočnejšie, ako mnohé z toho, čo sa na nás hlučne a vtieravo valí zvonka. V skutočnosti totiž sú to práve chvíľky tichého uvažovania, v ktorých dozrieva naša osobnosť. Ticho teda nie len že lieči, ale rozvíja, utvára a formuje našu samostatnú osobnosť. A my ako ľudia máme byť predsa osobnosťami a nie iba nejakými humanoidmi, neschopnými samostatne myslieť. Humanoidmi, ktorí kráčajú svojim životom nesamostatne, tupo a iba podľa chcenia iných.
http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š.
Comments
Pridať nový komentár
Stotožňujem sa s tým, čo si tu napísal a napísal si to veľmi dobre.
Ako však dosiahnuť tento ideál? Deťom by sme mali poskytnúť vzory takéhoto správania a trpezlivo im vysvetľovať, že to, čo sa blyští, čo sa nich často valí z médií a čomu ľudia často bez rozmyslu prepadnú, nemusí vždy byť to pravé, hodnotné. Obrovskú úlohu tu majú rodičia, učitelia, kňazi, spisovatelia, umelci, jednoducho osobnosti, ktoré vyžarujú charizmu a mohli by byť pre deti, mládež, neskúsenejších, hľadajúcich, ... vzormi.
nie
áno, ale
Obyčajne Smilanove články veľmi nemusím, lebo hoci sa snaží o dobrú vec, robí to dosť násilným spôsobom a často ani nesúhlasím s jeho filozofiou. No tento článok bol do veľkej miery výstižný, lebo sama už dlho pociťujem zahltenosť médií prázdnymi rečami a povrchnými cieľmi. A to sa mi nepáči.
Áno, výnimočne sa v ňom dalo nájsť niečo zmysluplné. Ale ako celok je ten článok len dôkazom toho, čo sa snaží povedať :-) Tendenčné, skreslené, zmätočné a subjektívne podávanie informácií. Tak aspoň trocha konkrétnej kritiky:
1. Nabáda ľudí aby sa jasne a stručne vyjadrovali (áno-áno, nie-nie), sám však ponúka zmätočný rozsiahly text, ktorého podstatnú časť tovria bláboly o ničom.
2. Posledný odstavec vo mne evokuje nabádanie k ignorovaniu informácií a radšej zotrvaniu v sladkej nevedomosti rozjímania. Natíska sa teda otázka, komu asi tak vyhovujú neinformované masy...
Žijeme v informačnom veku, a tak sa na nás neustále hrnie množstvo najrôznejších informácií zo všetkých strán. Schopnosť sa v nich orientovať sa stáva čoraz dôležiťejšou pre človeka. Riešením však nie je informácie umlčať.
Aby sme sa chápali :). Ani ja nemám nič proti informáciám ako takým. Áno, žijeme v informačnom veku a máme pohodlný prístup k množstvu informácií. To, čo mi prekáža, sú všetky tie bláboly v médiách - predovšetkým reklamy a podobné kraviny, ktoré sú vo veľa prípadoch nadmieru stupídne. Dnes si už pomaly nepozrieš v televízii film (ostatne, o hodnote väčšiny filmov vysielaných v televízii sa dá taktiež hodne polemizovať ;)) bez toho, aby ho každých 20 minút (v tom lepšom prípade 30 minút) neprerušili 10-minútovým blokom tých najtrápnejších reklám počnúc pracími práškami a šampónmi na vlasy s včelou materskou kašičkou až po nový Nissan qashqai.
Tým nechcem povedať, že nechápem, prečo to tak je. Všetko je to biznis, to je mi jasné. Ja len hovorím, že mi to lezie na nervy.
A zároveň si uvedomujem, aký silný tlak to vyvíja a posúva hodnoty smerom k materializmu, ktorý je taktiež podporovaný tým, že zovšadiaľ na človeka reklama huláka, čo všetko by mal a mohol mať. Jasné, že moderné výdobytky sú dobré a mnohé veci sa oplatí mať. Ja nie som proti tomu, aby sa používali a kupovali veci, ktoré sú užitočné, nežijem predsa v jaskyni a nelozím po stromoch. No v poslednej dobe sa kladie naozaj až príliš veľký dôraz na materiálne veci. Je to aj tým, že žijeme v informačnom veku a sú oveľa väčšie možnosti šírenia týchto informácií.
Takže áno, nie som proti informáciám, ani proti pokroku, ani proti výdobytkom modernej doby. Ale zároveň sa mi nepáčia všetky tie žvásty, ktoré sa na mňa zovšadiaľ tlačia. To je fakt.
Dúfam, že som to vysvetlila dosť zrozumiteľne :). Je to, samozrejme, len môj názor a každému vyhovuje niečo iné. Mne by osobne vyhovovalo menej blábolu a viac podstaty.
Ale áno, to čo Ti ak prekáža je marketing. To aj mne, väčšinou ho proste ignorujem, a keď ho je príliš, tak danú vec proste nepoužívam. V podstate je ale relatívne neškodný. Omnoho horšia je propaganda, ktorou sú média doslova prešpikované, chýba akýsi objektívny nestranný pohľad.
Súhlasím - venovať sa viac duševnej stránke môže byť, a často i je, prospešné (toto ale nemusí znamenať odklon od materializmu!). O to viac ma mrzí, že tí čo to najviac hlásajú, sú tiež pokrytci. Ako môže niekto propagovať rozvoj duševných hodnôt a zároveň bojovať proti jóge. I tu sa ukazuje, že im v skutočnosti nejde o rozvoj ducha ako taký, ale len o vlastnú agendu.
Áno, to, čoho som sa dotkla, bol predovšetkým marketing. Ale nie je to len o ňom. Táto téma je však v skutočnosti tak široká a zložitá, že ju ťažko rozobrať v jednom-dvoch príspevkoch/komentároch.
Nie som si istá, čo presne myslíš tou propagandou (ale to bude i tým, že televízor ani rádio nesledujem až tak zanietene a neviem, čo všetko sa tam prezentuje). A čo sa toho duchovna týka, každý hľadá to, čo mu vyhovuje a každý, samozrejme, obhajuje to vlastné.