Pán Vé - Vrah
V:
Keď mesiac zapadal
A končili sa sny ľudí,
Vtedy ma pobadal.
Zabi ho, tvrdil.
Vedľa mňa stál,
Tak ako on teraz…pane.
Bál som sa ho…bál…
Veď už netváril sa požehnane.
Zmizla belosť z jeho očí,
Krv pána eM ich zaliala.
…Panebože…to šťastné boli?
Jeho smrť ich rozosmiala!
Nedalo sa teda inak pane,
Musel som urobiť, za čo súdite ma,
Veď už sa netváril požehnane, pane.
Tak prosím, už odsúďte ma.
S:
Nech ortieľ teda vysloví porota.
No na pamäti nech má,
Že dnešný vrah a dobrota,
Spoločných predkov nemá.
P:
On podrezal mužovi hrdlo!
Krv jeho zlial do čaše!
Vypil to víno až na samé dno!
Ako abstinent v nečase!
Tri prsty z pravej ruky,
Ukradol tejto obeti!
Ako stonke fazule struky
Nožom v tichosti, bez vety.
Do mŕtvych jeho úst,
Sťa jaskyňa bolesti,
Sťa vyprahla púšť,
Napchal tie tri prsty.
Za tieto činy tento vrah,
O tri dni sťatý bude.
Na jeho čin nech spadne prach,
A ľudia môžu ďalej žiť v nude.
Tak teda o tri dni,
Poprava sa schystá,
A hlas ľudu, teda mi,
Nasledovný program nachystá.
Na mŕtvom námestí,
Keď slnko odbije dvanásť,
Nech vrah umiera od bolestí,
Keď kat sprvu,
Odsekne mu tri prsty.
Po chvíle kukajúcich očí,
Kat na celú jeho ruku,
S miláčikom sa stočí,
Dav nech ho slovom pomočí,
V červeno-žltom vzduchu.
Keď prejaví súcit nad našou voľou,
Hlava položí sa mu na peň.
Polovičný úd do kýbľa so soľou,
A jedným švihom kat skončí,
Nevítaný vraha deň.
S:
Pán V teda vstaňte,
Nech ľútosť vaše slová povedie.
V:
Znova vravím, ľutujem.
Už ma teda popravte.
Nech ma priateľ Hádes,
Domov zavedie.
S:
Kiežby človek trápil sa a ľutoval,
Ešte skôr, než by nedobré vykonal.
No ani kvapka dažďa neuschne skôr,
Ako než slnko sa rozpáli.
Teda zavolajte kata z hôr,
Nech tu pána V popraví.
Pridať nový komentár