Aj ked sa nocou sam vietor tula,

                  a v slovach ludi znie smiech, 

 V mojich ociach su len slzy.

                   A usmev beriem ako hriech. 

Cierna tvar za oknom prikriva ma plastom.

                  Moknem, a chcem prec. Som zajata dazdom.

Studena ruka ma po chrbte pohladi, a neviditelne veci pocujem hrat.

                  Tajomne tvori strazia ma pohladom, tazke prekazky zahatali trat.

<>Len fotka je dokazom mi na lasku. Recept sa este stale hlada.

<><>                   Tvoju tvar vidim len na obrazku.

                                       ...No ja pridem! Aj pavuk pascu spriada...