Je svet naozaj len banka a úschovňa našich batožín a kufrov vo večnom sťahovaní za šťastím?
Svet je len miesto a mi sme v ňom večný pútnici.
Hľadajúci lepší zajtrajšok.. ale máme smolu pretože ho hľadáme dnes a nie včera... a zatiaľ nám aj tak len život sťahuje slučku a s úškrnom na tvári stína krky všetkým hriešnikom. A kráča pomedzi nás ... hlava - nehlava. Je totiž kat a nosí biele rúcho posvätnosti a tajomstva. - červený nápoj ktorým nás krstí smrdí spáleninou. A nikto nič necíti, lebo máme odrezané nosy. A všetci vidia všetko - očami nabodnutými na zlatých šnúrkach bábkara. Pre všetkých slepých hlupákov, ktorý si ráno vo vankúši zabúdajú svoje sny. Čo hľadajú svetlo, ktoré je i tak len tieňom tmy. Perličkový kúpeľ červenej tekutiny obklopuje chromé telá, keď sa spájajú v tej spoločnej atmosfére smrti. S radosťou nám svieti tma.
V tomto krásnom opojení plávajú telá podávajúce pomocné ruky a pomocné nohy a náhradné srdcia.
Ešte je tu kúsok mäsa! Tento je ešte celý! Zavolajte hyeny!!! A dravci života s radosťou žerú, prežúvajú každý centimeter nádeje! Na žive zostane len ten, kto je hyena - smradľavá, pažravá, egoistická..
Tá ktorá nás ma pod palcom, a môže len dúfať že príliš nepritlačí. A neprestane do nás rýpať až kým nenarazí na črevá.
A keď sa raz postavíme na vlastné nohy, podlomia sa nám pod ťarchou splátok na naších plecia. Budeme musieť zaplatiť vyššiu sumu ako sme niekedy ochotný pripustiť.
A kto sa potom naposledy smeje?
Hriešna neviestka s mŕtvym pohľadom pod závojom drieme...
Skočíme, a nabodneme sa na jedinú ihlu. Zahrabanú v sene.
Svet je len miesto a mi sme v ňom večný pútnici.
Hľadajúci lepší zajtrajšok.. ale máme smolu pretože ho hľadáme dnes a nie včera... a zatiaľ nám aj tak len život sťahuje slučku a s úškrnom na tvári stína krky všetkým hriešnikom. A kráča pomedzi nás ... hlava - nehlava. Je totiž kat a nosí biele rúcho posvätnosti a tajomstva. - červený nápoj ktorým nás krstí smrdí spáleninou. A nikto nič necíti, lebo máme odrezané nosy. A všetci vidia všetko - očami nabodnutými na zlatých šnúrkach bábkara. Pre všetkých slepých hlupákov, ktorý si ráno vo vankúši zabúdajú svoje sny. Čo hľadajú svetlo, ktoré je i tak len tieňom tmy. Perličkový kúpeľ červenej tekutiny obklopuje chromé telá, keď sa spájajú v tej spoločnej atmosfére smrti. S radosťou nám svieti tma.
V tomto krásnom opojení plávajú telá podávajúce pomocné ruky a pomocné nohy a náhradné srdcia.
Ešte je tu kúsok mäsa! Tento je ešte celý! Zavolajte hyeny!!! A dravci života s radosťou žerú, prežúvajú každý centimeter nádeje! Na žive zostane len ten, kto je hyena - smradľavá, pažravá, egoistická..
Tá ktorá nás ma pod palcom, a môže len dúfať že príliš nepritlačí. A neprestane do nás rýpať až kým nenarazí na črevá.
A keď sa raz postavíme na vlastné nohy, podlomia sa nám pod ťarchou splátok na naších plecia. Budeme musieť zaplatiť vyššiu sumu ako sme niekedy ochotný pripustiť.
A kto sa potom naposledy smeje?
Hriešna neviestka s mŕtvym pohľadom pod závojom drieme...
Skočíme, a nabodneme sa na jedinú ihlu. Zahrabanú v sene.
Comments
Pridať nový komentár
Po dlhšej odmlke si sem zavítala a hneď vo veľkom štýle.
Najskôr pochválim tvojho nového avatara. :D
Pekný obrázok.
A potom musím zložiť veľkú poklonu tomuto príspevku.
Stalo sa mi to zatiaľ len pár krát, ale aj do tohoto textu som sa zamiloval. Nie, nežartujem i keď možno trochu zveličujem. ;)
No skrátka je to expresívne, mierne depresívne a je v tom cítiť existencializmus i pohŕdanie materializmom ako aj hierarchiou a súčasným (ne)poriadkom v spoločnosti.
Aj tak si myslím, že to má aj hlbší rozmer a to konkrétne rozmer citových vzťahov.
Sem tam mi to pripomenulo revolučné básne (napr.: Petrovič)
Z klišé myšlienok si utvorila krásne metafory aj parafrázy.
Naozaj, musím povedať len: Nádhera.
S pozdravom Dušan Damián - uspokojený čitateľ.
PS: A som rád, že sa navrátila ďalšia známa firma. ;)
Teším sa na nadchádzajúce príspevky.
egoista mi nevadí... hlavne nie keď zistím že sa mu páči moja vec :) ... Ďakujem pekne :) ale mensia inspiracia bola :D