691
Kope vás múza
05.03.2009 - 22:33
10
167
2165

Podarujte tomu názov

My sme dvaja otroci seba samých
Myšlienok nadmerne premyslených
Chvíľ tichých a dotykov slabých
Slovíčok krásnych no len imaginárnych.

Som vonkajšok sveta ty jeho vnútro
Ja za oknom ty sedíš z druhej strany
Ja som tupý nôž, ty moje ostré puzdro
Ja mám v sebe pravdy, ty malicherné fámy.

Som zem hrboľatá, ty pluh čo ma zorie
Vyrovná a úrodného silného ma spraví
Som jasne slnko a ty nečas na obzore
Ja dám život zločinu tvoja dlaň ho unaví.

Sme dva kopce na opačných stranách zeme
Táto myšlienka ma v predstihu zderie
Že čo nerád meliem sa samo zmelie
Keď sa spojíme v dušu, čo ma dve telá.

Comments

Pridať nový komentár

nenašiel som vhodný názov pre túto báseň, takže keď vás niečo napadne napíšte...ten naj určite použijem a prepíšem Terajší názov Podarujte tomu názov na niektorý z tých vašich, ak nejaké budú.....
veľmi dobre, fakt, bravúrne napísaná báseň! Ide z toho taká silná pointa, taká, že si ju len myslím, alebo lepšie, cítim ju. a sú na ňu slová, ale nechcem ich vysloviť. veľmi sa mi to páči. nie je to ani presladené, ani priveľmi odmerané. A k názvu... Aj "Podarujte tomu názov" môže byť názov ;) Nech ťa múza kope.
ďakujem za pekný komentár...veľmi potešil...no a skús vysloviť tie slová, lebo ma veľmi zaujímajú..No tak ešte raz ďakujem..Nech ťa múza objíma
Rada by som našla slová, ale mám momentálne akúsi dutú hlavu. k tomu, keď niečo precítim, nerada na to hľadám slová, nechávam si len dobrý pocit, lebo niekedy by to slová ani nevystihli. ale pokúsim sa... No veľmi sa mi páčilo to znázornenie ľudských vlastností. My sme potom s Dušanom debatili a na tvoju báseň sa dá pozerať asi rôzne. Dušan mi nasadil chrobáka do hlavy, aj ten jeho pohľad bol zaujímavý. Mne tvoja báseň pripadala ako priame, a to bez servítky, okríknutie falošného... proste som tam našla typické ľudské vlastnosti ako pokrytectvo, pretvarovanie sa... predstavila som si dvoch ľudí; obaja sú to naničhodníci, no jeden je až tak chladný, že pri ňom zhasne aj zločin... Ja to vidím takto, mňa to takto oslovilo. je dosť možné, že keď si túto báseň písal, myslel si úplne na niečo iné. ale vravím, pohľady sú rôzne. Tak nech nás teda múza kope ;) :D
Tá báseň je o vlastnostiach dvoch ľudí opačného pohlavia, muža a ženy. Muž je zázrakom toho zlého a aj keď nechce byť tým čím je, chce byť milujúcou bytosťou, ktorou sa cíti byť väčšinu času, ale aj napriek tomu to zlé, čo robí zatieňuje jeho dobré stránky. Žena sa snaží dostať ho do rovnováhy, umiestniť smerovanie jeho života tam, kde by chcela, aby sa nachádzalo. Smeruje jeho cesty podľa danej situácie muža. Keď je na tom zle, koná to čo by nemal, usmerňuje ho k dobrému poňatia života, a zas, keď dlho sa chová ako človek milý, usmerní ho na cestu troška horšiu, aby ho ľudia nezdrali. Aj keď ona sama dobre vie, že zlo v jeho podaní je zlo skutočné. On si nevie vážiť lásky a prežíva len preto, lebo žena je jeho GPS, no žena si všetko uvedomuje, ale pocit ktorým disponuje jej vnútro ju nedokáže odtrhnúť od človeka nemorálneho. Pocit potreby.
Že to bude tak nejak. mimochodom... nie si ty taký večný snilko? ;) ďakujem za výklad :) už mi je to jasné... Nech ťa múza kope.
Oslovilo ma toto tvoje dielo. V skutku mi to bolo blízke . Priam dôverne známe. Čo sa týka názvu, mal by som pár nápadov, ale myslím si, že skutočný názov, hodný tohto diela musí dať len sám autor. PS: Ja som inak v tomto diele postrehol aj vyznanie lásky. Nech ťa múza nikdy neopúšťa! S pozdravom Dušan Damián. :D
No to dielo má viacero významov..neexistuje len jedno vysvetlenie pre dielo, nech je to hocijaké od hocikoho...no skús dať pár tých nápadov...
neviete nahodou kedy je uzavierka poviedky 2009 a nejaky kontakt alebo link na vseobecne info?

Viac o autorovi

Počet príspevkov:
38
Počet nazbieraných
2, 065
Všetky príspevky od autora

Príspevky, ktoré by sa vám mohli páčiť