Len tak ležať v prachom zapadnutej posteli
Kým nás nuda v harmónií s búrkou zastrelí
Potom slnko znova na chotári zažiari
A súdne dni moc nad mojou schránkou prevzali
A tie sny bláznivé mi v blate zapadli

Vrzgotanie myšlienok, ani olej nepomáha
Moja milá sa ma konečne zdráha
Ako severného pólu tá polárna žiara
Čo vodu z mojich riek mi nevedomky vzala
A keď ani bolesť v bolesti už nepomáha
Osud môj čo nesiem ma už teda dosť zmáha
Vtedy príde na rad povešť SMRŤ zvaná

Spravodlivá ako deň s nocou keď sa strieda
Neopálená je ona ako sneh je krásne biela
Nežije v bohatstve je stačí skromná bieda 
Vravela mi to keď mi zobrala obľúbeného deda
Že vraj vyrovnať pomer bytosti už treba
Tak mi do deda nádych odpustenia vlieva
A keď v jeho očiach sa už stmieva
Tak smrť táto neskrotná nepochopená deva
Posledný pozdrav mne od neho zalieva