pekných úsekov. Okamžite vyvolali obrazy, vydolovali spomienky... (mala som človeka, veril mi, stál pri mne, umrel na rakovinu). Akosi však nerozumiem forme prvého odseku, nadväzuje naň veta Už neje, nedokáže to a keďsom si to čítala, začudovala som sa, že už neje vanilkové osviežovače, starú klasiku, suché kvety (ja to stále nedokážem jesť); zvolila by som radšej v prvom riadku úvodného odseku: Stará klasika.

Iné výhrady nemám. Vlastne ešte jednu, možno aj väčšiu. Názov. U mňa vyvolal nevôľu. Pritom by sa dalo z básne vybrať viacero slov a pomenovať nimi celý text.

Takže :) V prvom rade ďakujem za komentár, veľmi potešil. K prvému odseku, ako ste si mohli všimnúť, veľmi nerada ukončujem (teda, nerada píšem bodky/čiarky) pretože mi to príde zbytočné (a áno, teraz budem "bombardovaná" aká som neviem-že-čo :D ) a tak som ich tam dávala čo najmenej, pokiaľ vôbec.

Táto básnička sa mi písala ťažko, avšak mala som ťažkú chvíľu pretože mi chýba človiečik ktorý tejto chorobe podľahol... 

Neviem, nerada vymýšľam názvy :) neviem to. Ale akosi pociťujem že tento tam byť má.

Ďakujem ešte raz veľmi pekne za názor, potešil :)

Veľa šťastia ! Mayu~

môže byť všetko malými písmenami, o to vôbec nejde, ani o bodky a čiarky, tiež tam žiadne nemusia (ale môžu) byť. Skús si ten začiatok prečítať nahlas v oboch verziách, že ktorá Ti dá väčší zmysel.

Nadpisy sú doménou autorov. (Nemám rada slovo rakovina, v nadpise určite, a spojenie Rakovina má vôňu na mňa pôsobí ešte viac morbídne.)

Veľa šťastia.

Možné úpravy 1. slohy:

Stará klasika,
vanilkové osviežovače,
poloprázdne balenie
ruskej zmrzliny
leží v mrazničke 
už pár týždňov
a suché kvety

("v tvojej mrazničke" je nevhodné - v 2. slohe prechádzaš totiž na 3. osobu)

Zmeniť nadpis (je naozaj morbídny)
napr. na 
Púpavy voňajú krásne

Všetky bodky a čiarky radšej vymazať.

(Ináč, veľmi silné, páči sa mi to. To, že ide o nerýmovanú poéziu, je (pre mňa) len plus.)

prvej strofy:

stará klasika
vanilkové osviežovače
poloprázdne balenie
ruskej zmrzliny ktorá
leží v tvojej mrazničke 
už pár týždňov
a suché kvety

Pochopila som to tak, že rozprávač, ktorý rozpráva k sebe a oslovuje sa TY, v prvej strofe neopisuje stav u chorého, ale stav u toho, komu sa v celej básni prihovára. Nie u chorého zoschli kvety, mohli to byť kvety, ktoré od neho dostala, ruská zmrzlina mohla márne čakať na jeho návštevu, asi ju mával rád...

Podľa mňa je rakovina má vôňu totálne dokonalý a neviem ale priam božský nadpis čo sa týka tejto básne. Kto rieši či je morbídny alebo nie? Autorovi sa páči, ostatní majú smolu. Púpavy voňajú krásne... :D nič v zlom ale to znie ako nadpis pre totlne klišé básničku... to rovno nadpis že Nebo je modré.. a básnička je super ;)

nadpis Púpavy voňajú krásne je príliš obyčajný, a naopak, nadpis Rakovina má vôňu burcuje, prinútil ma báseň si otvoriť a prečítať (ale aj vyvolal nepríjemný pocit). Nepáči sa mi ani jeden. Mám smolu, viem, aj tak si myslím, že je to škoda, k básni som sa niekoľkokrát vrátila, niečím na mňa magicky pôsobí...

Poloprázdne balenie
Pomaly mizne
Priamo pred tvojimi očami
Môžeš sa obmotať
Môžeš ho držať
Niekoľko mesiacov dozadu

Nejde práve o to v nadpisoch? Majú burcovať. A kontrasty sú, aspoň pre mňa, v poézii dôležité. Nielen básnička ale aj samotný názov láka si ju prečítať znova. Šťastie, že v básňach môže každý písať o čom chce. Bez pravidiel či už písaných alebo nepísaných.

sú dôležité aj pre mňa a aj v próze. Pravidlá, až na malé výnimky, ignorujem, píšem si po svojom. Sú však kontrasty, ktoré zahrkocú človekom nepríjemne (Rakovina je rozklad. Ako vonia rozklad?) a kontrasty, ktoré zaujmú nevšednosťou, také, že čitateľ nevie, čo si má pod nimi predstaviť, a tak sa začíta.

Nechcem sa dohadovať, kto má pravdu. Ja si málokedy nechám poradiť, preto málokedy radím druhým, i keď tu som chcela; už nechcem.