Ak v noci človek pozerá na hviezdy, cíti sa malý lebo vidí viac,vidí veľkosť tohoto sveta,vesmíru je to prirodzené. Ak človek hľadí z veľkej výšky cíti sa slabý pretože si uvedomuje ,že fackou nad gravitáciou nezvíťazí. Je vtipné že hneď ako človek uzrie deň tvári sa že je veľký a silný. Ako to? Je to nejaký komplex? Dalo by sa povedať že hviezdy nás šikanujú psychicky lebo nám každý deň pripomínajú že sme menší a gravitácia nám ubližuje častejšie ako ktorýkoľvek agresor.

Človek ťa ničí preto ,lebo si neuvedomuje aký je malý a slabý. Tu by bolo aj vysvetlenie. Čím je človek inteligentnejší ,tým viac si uvedomuje svoju slabosť. Čiže ak reaguješ primerane situácii poznáš podmienky, svoje schopnosti aj seba viac ako si myslíš.

Tento príspevok pridávam z toho dôvodu ,že je ťažké si nájsť niekoho kto by vás počúval ak nemáte priateľov. Ja sa iba vylievam, nepredpokladám že to niekto uvidí... ale ak áno ,tak ma prekvapuje že si sa dočítal až sem.