Len na chvíľku si zdriemnem, 

len na chvíľku zavriem oči.

Veď čo už mám robiť, keď Boh vo mne chce spať.

Spánok je tichý a sladký,

volá ma hlasom Sirény, čo zvádza námorníkov na šírom mori.

Taký jemný, taký hodvábny. Ako pavučina.

Prečo sa mu brániť?

Ach, nočný pavúk, chyť ma do svojich osídiel

a odnes ma ďaleko od tohto sveta,

späť ku zdroju, nech načerpám nové sily 

a vrátim sa znovuzrodený. 

Nepotrebujem snívať, ale odpočívať.

Nech tá vrava, ten humbug konečne umĺkne.

Potrebujem zomrieť, aby som opäť mohol žiť.

A tak sa vrhám do temnoty. Užívam si jej tichú hlbokú prázdnotu.

Nebránim sa. Nebojujem.

Umieram.

Ach, aká slasť.