Moje srdce bolo prázdne, duté,
neschopné opätovať žiaden cit.
Vtedy si do môjho života vstúpil ty,
jediný, kto mohol vyplniť moje srdce.
Zbavil si ma mukov, bolesti, smútku,
naučil ma žiť iba pre môj stred vesmíru
a ním si bol jedine ty,
žijúci v mojom vnútri,
v mojej vyliečenej duši.
Ako nájsť slová,
ktoré mám strach vysloviť,
ako ti povedať,
že pre teba sa oplatí žiť.
Viem, že to cítiš tiež,
viem, že tvoja neha a láska
sú tým najcennejším darom,
ktorý mi chceš odovzdať.
Nehou labutích krídel,
ma hladíš zas a zas.
Spočinúť v tvojom náručí naveky,
je najväčšou túžbou v mojom svete.
Ak by si mal umrieť,
umrela by som s tebou,
ak by si mal o mňa bojovať,
spravila by som ťa jediným víťazom.
Snáď nie je to iba sen,
z ktorého sa prebudím
a uvedomím si,
že si bol iba prelud,
moja predstava.
Večnosť je prikrátka
aby svet uniesol ten cit,
ktorý nás spojil v jednu bytosť.
Tvoje srdce bije synchrónne s mojím,
tvoja hruď dýcha synchrónne s mojou.
Každý krok, ktorý spravím,
je ďalším priblížením k tvojej duši.
Každé ráno, v ktoré sa prebudím,
je ďalším dôkazom tvojej spaľujúcej lásky.
Každý výdych, ktorý spočinie na tvojej pokožke,
je ďalšou podmienkou mojej smädnej túžby.
V mojom svete existuješ iba ty,
pre teba existuje jedine môj svet,
ktorý nechceš opustiť,
ktorého sa nechceš vzdať.
Zlatko, zbav sa obáv,
môj svet, moje vnútro,
celá moja bytosť,
patrí tebe,
ako ty patríš mne,
navzájom byť tu jeden pre druhého.
Každý sekundu naša láska rastie, dozrieva.
Každý okamih stráca časovú hranicu,
minúta je pre nás ako rok,
a rok?
Ten je ako večnosť,
zdanlivo nekonečný,
ako naša láska.
Až ako veľmi ťa dokážem ľúbiť?
Ako veľmi po tebe túžiť?
Kto povedal, že láska má hranice.
Ak by aj mala,
my sme ich už dávno prekročili.
Pre teba som nežný anjel,
ty môj sladký diabol,
dva protiklady,
ktoré našli spoločný stred vesmíru,
spojený našimi srdcami.
Odporučila by som si k tejto básni pustiť pieseň Clair de Lune od Claude Debussyho :)
Pridať nový komentár