Ľudia sa o srdcia okrádajú!

Krvácať ich samé nechávajú!

Na čo sa tak zraňujú?

Jazvy v srdciach ostávajú.

Ľudia si sny vykrádajú!

V snoch sa túžby ukrývajú.

V očiach sa sny odrážajú.

Ľudia bez snov chladnými zostávajú.

Človek s ukradnutým snom,

často býva v tom,

že len dutý strom

celé srdce si skryje v ňom!

Ľudia sú ako ten strom,

možno sú len mŕtvym pňom.

Ľudia  neutečú pred svojím snom!

To láska sa stáva zlodejom.

Vytvorím si taký strom

a ukryjem si srdce v ňom!

...utekám pred zlodejom...

Zatvorám si srdce pred svojím snom.

Tak tvár snu znovu vrátim.

Tak ho už dúfam nestratím!

Na konci dňa,

pátranie po srdci bez sna.

Rozpílený peň,

Ukradli mi sen!

Prekliata noc,

len zlodej snov má tú moc!

Utajený krehký vnem,

ukradol mi srdce, sen!

Strom má listy plné slov,

on je zlodej všetkých snov!