Ako obrovský balvan ničoho

čo teraz sídli vo mne,

keď sama hľadím na nebo

ty plačeš sám po tme,

medzi ľuďmi okolo 

ako vtáci v okne,

spievam stebou  všetky piesne

spievaš ich len o mne. 

Rukou hladíš moje krídla

vlasy, plecia, ja len dýcham,

žijem život v ktorom snívam,

patrím k vínnym modrým vílam. 

Láska zrela, drobná mína

náhlila čas od času,

v našej kráse Slnko splýva,

ruke v ruke k Mesiacu. 

Tak sme časom utíchli,

od kľúča vzal zvon

zamával ním, urýchlil

všetko čo patrilo nám dvom. 

V čase samých, v čase nehy

otvor času stroj,

budeš navždy samým sebou

ja vždy tvojou nádherou. 

A tak plačem, ťažko dýcham,

každú noc o tebe snívam.

Kráčaš mestom,

stebou pýcha,

v očiach našich láska stíchla.