Som ako tichá uspávanka,

keď ku mne ľahneš, ticho spíš.

Mne iba znovu padne sánka,

že po čom túžim, nevidíš.

Ja nemôžem ti podnet dať,

veď bolo by ich veľa.

Ležíš tu pri mne ako brat,

som ako bez manžela.

Láska chce jemné dotyky,

láska chce lásku cítiť,

láska chce lásky praktiky,

láska chce citmi hýriť.

Ja nechcem povinnosť,

chcela som cítiť lásku,

tej u nás asi nie je dosť,

nemám odpoveď na otázku:

            „Čo ďalej a čo s tým?“

Len čakaj moja,

veď vravel, že ťa ľúbi,

nájdi si cestu pokoja,

myšlienky ťažké ubi.

Lenže lízať med cez sklo,

to asi nie je múdre,

dúfam, že nie je to pravidlo,

uspávanka som čo dudre.