Vina je obťažkaná slzami,

a predsa v ruke zviera bič.

Tvári sa ako zúbožená matka,

no trestá nás ako dráb.

Hlodá v človeku ako červ,

zaháňa spánok.

Je nástrojom v rukách mocných,

a gniavi tých drobných.

A prečo to všetko?

Aby sme sa modlili?

Aby sme sa postili?

Aby sme samých seba nenávideli?

Vina tancuje na mŕtvole zvanej človek

a od druhých žobre vykúpenie.

Nebuďte žobráci!

Stráňte sa previnenia, ktoré vám na plecia nakladajú iní.

Krása púpavy je v obyčajnosti.

Je, aká je. Necíti preto previnenie, necíti sa vinná.

A koľko dobra je v nej. Koľko lásky a nádhery.

Len sa pozrite. Nemusíte mi veriť.

V tichu, bez reptania myšlienok to sami uvidíte.