Keď v očiach neuvidíš lásku,

keď ťažko je vydať z hrdla hlásku,

vtedy ti život končil púť

a musíš na vlak nasadnúť.

Vlak, čo odvezie ťa do neznáma,

keď v duši začína ti dráma,

keď lístok do krajiny pokoja už nie je,

keď v citoch blúdiš len tak bez nádeje.

JEDNOSMERNÝ LÍSTOK

                                  - to je ťažké brať

keď, nemôžeš sa vrátiť, v mysli veľký skrat

a bolesť v hrudi bije na poplach.

Len LÁSKY som chcela trochu

                              - v smutných ozvenách.

Chcem sa skryť pod krídla anjela,

chcem aby teraz pekná pieseň zaznela.

Usmej sa milý, aspoň zo súcitu,

povedz ubolenej duši jedinú milú vetu

a pohladíš rany, čo nechcú sa hojiť,

lebo len zázrak môže roztrhnuté spojiť.

Och ako veľmi túžim po tom svete,

kde môj milý túži po odvete z lásky