Voniaš mi vo vlasochOstávaš na jazykuŠteklí to na krku...Husia koža...od zátylku po gombík nohavícPrievan. Otvorené dvere na odchod. Emócií. Dverí, ktoré smel si otvoriť len ty.Príjemne...príjemné... .Jemnocitom zahaľuješ moje nedokonalostiA tváriš sa akoby neexistovali…
Aké je to krásne, keď ľúbenie je vzácne a poeti o tom píšu básne...že láska je pravdivá, keď pocity pevne objíma a krátkonohá lož v nej nebýva...že ruka ruke oporou je, teplá náruč objatí,a vnútrom cítiš,že sú nám aj v diaľke,pocit s citom oddaní...
Bozky padajú, studené ihly na telo bodajú do všetkých útrob a husej kože miest, pritom sa duša rozpadá, že nemá reč nás rozvádza a tvoj vlak ti odchádza, stále niekam preč a ja necítim domov. Odbavíš sa v tom najlepšom stekajú mi slzy po tvári, keď telo v telo zapadne, lámem sa pod tebou,…
„Všetky veľké duše sú zdobené jazvami utrpenia.“ arabský učenec Už je tým, kým ho zvali od mala. Na tie roky chôdza je príliš pomalá. Nikto vôbec netuší, aké jazvy má na duši. Koľko už uplynulo liet, od vtedy, čo chcel sa dotknúť mojich pier? Nikto vôbec netuší, aký nepokoj mám na duši,…