A čo je človek, čo predo mnou stojí?
Pár očí, hlava, terč v zornom poli.
Vystrieľam zásobník...
Čo ma to viedlo konať tak hbito?
Mieril som presne. Už je jak sito.
Kto akú rolu hrá na tomto poli?
Je to boj za pravdu, či pravda v boji?
Kto mi to zodpovie? Nikto, nik...
Ba predsa ktosi. Ten, čo ma…
A v mojej hrudi srdce mi bije.
Kým ono ľúbi, ja ešte žijem.
Zatĺka bôle, zatĺka žiale.
Kladivo, nákova,
bim-bam a stále.
Augustin Sokol:
Paramnézia – dokončenie.
Je jar. Rok 1974. Ninel, Adam a ja vystupujeme pred moskovským divadlom z taxíka. Sme priatelia a kryptoanalytici. Teda s pomocou počítačov lúštime tajné šifry a kódy. Ninel je dvadsaťdvaročná Češka, Adam štyridsaťjedenročný Poliak a ja tridsaťjedenročný…
Prúd tlaku mi strelil facku.Ešte predtým ako ma jeho rana stihla zabolieť ma akási sila prudko strhla dozadu.Stratil som rovnováhu a takmer sa ocitol na zemi.Na vietor to bolo príliš intenzívne,preblesklo mi myslou.V to ostré novembrové ráno som stál na poloprázdnej stanici so slastne pradúcou…