Ráno som prišla do práce prvá, urobila kávu, stiahla dve cigy a sedela pri počítači, keď dohrmela Marta v celej svojej paráde s hviezdičkami v očiach. Svoje dlhé hnedé vlasy mala vyčesané do vysokého chvosta, nalíčená bola len minimálne, oblečená znova výstredne. „No konečne,“ privítala som ju…
dážď zacvaká zubami o moje vlasy zvonkudlaň na dverách a už nič viac nestíši ticho Donaha Osprchovaná som mapa po ktorej si tak rád dúfal v štvorlístky.
Milujema napriek tomu stale zranujem Milujem,a obcas ostavam nepochopeny.napriek tomu niesom nou nikdy nechceny. Milujema to do poslednej bodky mojho jalubim Ta som tvoja sucast tela Milujem anikdy to nebolo inak
Je mi jedno čo bude s ľudstvom zajtra Aj tak si myslíte že sa hrám na majstra Som už unavený z toho ako ma vidíte A z toho čo o mne šírite a čo si myslíte Som obyčajný radový človek Ktorý sa zamýšľa nad svoj vek V čiernych mrákotách hybných síl Vidím súvislosť tých dávnych chvíľ Ja súdim, hodnotím…