Dnes už to chápem,
tie sny čo snívam,
na kôpku si ukladám,
na nebo sa dívam.
Túžim opäť kráčať,
svoj cieľ nájsť.
Cestičku si vytvorím
hlavu z oblakov
skláňam.
Chcem ísť,
no netuším kam.
Snáď aj JA
Tu svoje miesto mám.
Niekto mi vraví:
„Len splyň v dave.“
Nechcem sa schovávať,
chcem si život…
A predsa.Zrazu pridávam hlasitosť, pričom hudba len civí tichými notami a plyšový macko Edward Brown ku mne náhle prehovorí medovým hláskom. Vraj: „Kto je tu?“ A ja mu odpovedám, kto by tu jedol. Smejem sa hlasom môjho otca, pretože je to jeho žart, ktorý je taký smiešny tým, že už vôbec nie je…
Mesiac utopený v zrkadle, Ako skrytý význam v porekadle, Ako keď pirát za sieťkou z kovu, Prosí ako žobrák o svoju mdlobu. Vlna, vlnka, či duna, Sťa starec v kresle duma, Nakrivo tečie sťa zranená kuna, Sťa ten starec a smrť, neverný sluha. Vrzgot kresla ako duše, Čo sama sebe roky píše, Čo…
už nemám slov na to čo deje sa navôkol samý odpad smrad faloš súlož s mŕtvolou i meno má - tá slečna nehybná spoločnosť z jedincov mŕtvych upletená jediný za maskou pravdu pozná už ďalej nemôže sledovať exkrementy jedinec mŕtvy bol skôr než sa narodil spoločnosť mŕtvolnú v sekunde pochopil…