Ďaleko, na druhej strane zemegule,
tam nebolo veru krivých rúk.
Tam mal každý junák švárne gule.
No najväčšmi udatný Valibuk.
Lenivý bol, no o tom pomlčíme.
Mal šakovaké iné prednosti.
To, čo je veľké, keď sa my chlapi ráno zobudíme.
To, o čom šepkajú na každej farnosti.
To on mal ako - a povedzme to otvorene:
Ako kôň a nejednej žene robil radosti.
Mlynár, dráteník, obuvník, či felčiar,
to vám v tej dedine veru bola sranda.
Veď každý z nich, bez toho aby o tom vedel,
vychovával Valibukovho parchanta.
Taký bol Valibuk, každá žena ho už mala.
A jednostaj ho občas nebavila ani vlastná ruka.
Vtedy sa všetka hydina schovávala.
Prišiel rad na ňu. Valibuk chce dnuka!
Len otec nevlastný nemal radosť z tohto vyženenca.
Do roboty súceho tak málo.
Stále mu vravel: „Ty si iba leštíš vajcia!
A pritom sa sťažuješ, že hydiny je málo!
“Valibuk nemohol viac trpieť takú galibu.
Na prácu zneužiť svoj pár rúk?
Naposledy vyšukal celú dedinu
a vybral sa do sveta, veď má čo ponúknuť.
Putoval dlho, až raz došiel do paláca.
Ej, to je veru niečo pre neho!
V paláci nepoznajú slovo práca.
Tam iste ocenia čo je len jeho.
Náhoda tomu chcela, už je to raz tak,
že práve sa konala slávnostná hostina.
Pozvaný bol každý súci vták,
nech v dobrom svetle blysne sa vznešená rodina.
„Cudzinci, jedzte, pite čo vám hrdlo ráči.
Len svoje poklady nechajte schované!
Lebo inak vám ich, vy sráči,
tristo kurtizániek doláme!
Moja dcéra vydáva sa iba raz.
Nechcem ja znesvätiť tento veľký deň.
Doma si pchajte pokojne nadoraz,
na obdiv žene ten svoj peň.
Nie, že by aj mne nestál,“
slávnostnú reč zahájil múdry kráľ.
Valibuk? Ten nenechal sa viacej ponúkať.
Zasýtil hlad a napojil sa vína.
Keby mu ho tak mohla nejaká pofúkať!
Držať sa na uzde, to bola drina.
Exotické tanečnice vrteli bokmi.
Vínečko stúpalo zákrutou do hlavy.
Hneď by bol pri nich, len dvoma skokmi
a nabral prvú, čo by mu prišla do rany!
A v tom sa stala strašlivá nehoda,
keď princezná v divokom tanci potkla sa.
Padala Valibukovi rovno do lona.
Všetci utíchli a čakali, čo stane sa.
Valibuk neváhal! Chcel spraviť dobrý skutok
a zachrániť, čo sa ešte dá.
Vyhrnul sukňu a skočil jej na pupok.
Akože nespadla, akože to iba hrá.
Slávnostné ticho ako výstrel z kuše,
preťal výkrik rozkoše.
Všetkým mužom razom stál.
Mračil sa len starý kráľ.
„Ach cudzinec, cudzinec, urobil si nestudnosť!
Za to budeš odsúdený trtkať celú noc.
Až sa k smrti utrtkáš, zbrojnoši ťa uchopia
a tvoj biedny čuráčik v octe utopia.“
No v tom sa princezná ku kráľovi naklonila,
aby za to, že jej pomohol, Valibukov život zachránila.
„Otec, nebuď krutý! Odrež mu len gule.
A nechaj ho spievať v mníšskom zbore.“
Valibuk sa však jej prianiu chlapsky vzoprel:
„Nie princezná, nikdy neoľutujem, že som ťa oprel.
Len zbabelec sa smrti bojí.
Nech sa stane vôľa krála. Poďme, kým mi stojí.“
A tak tristo kuriev uchopilo cudzinca
a odvlieklo ho do svojho kurvinca.
Dvesto zbrojnošov za nimi nieslo si svoj sľúčik,
v ktorom neskôr utopia Valibukov čuráčik.
Kráľovský dvor po celú noc nezažmúril oka.
Z toho aké počul zvuky - tie prestrašné muká.
Takýto trest udelil sa totiž iba vzácne.
Príšerná smrť, keď vás z kože stiahnu kurvy lacné.
Kráľ sa ráno prišiel pozrieť na dovŕšené dielo,
no z toho, čo uvidel, mu pokleslo péro.
„Tristo krásnych nahých kuriev - ležia skleslo prehnuté!
A prdele všetkých zbrojnošov sú natrhnuté!“
Kráľ vystrašene pozeral, kde len je ten kurvokaz.
A on tamto, v kúte tmavom, leštil si klas.
Comments
Pridať nový komentár
Označil by som to za zlú báseň, ale pre tento zhluk je podľa mňa označenie báseň príliš honosné.
Ostáva len otázka: Prečo?
vďaka Maťko za fundovaný názor
Ide o pokus o spracovanie námetu známeho zo "zľudovelej" básne Jaroslava Vrchlického Rytíř Smil. Hrdinom tohto všeobecne rozšíreného diela (sprvu vďaka prepisovaniu cez "kopirák", potom na písacích strojoch, neskôr xeroxovaných, až po dnešný necenzurovaný internet), je podobne "obdarený" junák, nielen rozmermi svojej pýchy, ale i apetítom na erotické hrátky. Dielo patrí odjakživa medzi libri prohibiti, koluje však vytrvalo medzi prostým českým i slovenským ľudom, bez ohľadu na režim, ktorý v oboch štátoch panuje, ba existuje aj jeho nahrávka hercami českého Národního divadla, uložená v Českom rozhlase v škatuli s nápisom "Nevysílat" (mám to z prvej ruky).
Tvoje dielo však takúto slávu nedosiahne. Prečo?
V básni občas pokuľháva rým, a častejšie rytmus. Je to však len nezvládnuté remeslo, to sa dá naučiť. Kazí to však dojem.
Vrchlický používa tiež vulgarizmy, ale s určitou noblesou. (Aj Ty máš v básni sem-tam záblesky vyššieho levelu vyjadrovania: pekná metafora, hodná aj Vrchlického je napr. "leštil si klas"...) Explicitné vulgarizmu posúvajú však text smerom k pornografii. A toto je literárny web, pornografia sem nepatrí.
Tvojej básničke chýba "odkaz".
Vrchlického text končí "masovou scénou", kde všetok prostý ľud sa zbehne pod kráľovským hradom a do posledného poddaného a posledného dychu sa venuje jednej z najprirodzenejších ľudských aktivít, na okolitých vŕškoch, luhoch a hájoch.
Je to otvorené nabádanie k hedonizmu ("Život prchá, přijde smrt, dopřejme si velemrd!"), čo iste mnohí čitatelia odsúdia. Vždy je to však lepšie ako nabádať mladých ľudí, aby odrezávali vyznavačom inej viery hlavy, opásavať deti výbušninami a na diaľku ich odpáliť na trhovisku, alebo ich obliecť do uniforiem a prikázať im strieľať načisto rovnakých mladých ľudí, ktorí im nič neurobili, ktorým to ich podarení páni tiež prikázali, a ktorí majú na stene svojej izby možno rovnaký plagát Johna Lennona či Boba Marleyho a v starom kazeťáku ich pesničku s veršom Make love, not war.
(Od Vrchlického sa máš ešte veľa učiť, Optos.)
Naozaj si moc cením Vašeho komentáru. Napísať ho muselo trvať asi ešte dlhšie ako napísať samotnú básničku. Dovolím si nesúhlasiť s tým, že báseň svoju slávu nedosiahne. Je stará už vyše 10 rokov, v mojej lokalite dobre známa a vždy keď ju prednášam sa ľudia smejú. Žiadne vyššie ambície tam nehľadajte. Žiadny odkaz, žadne posolstvo. Ide len o zábavu. Kto to je Vrchlický netuším a je mi to jedno. Prajem pekný deň a ešte raz ďakujem.
zasmiať sa! presne o to ide. Niektorí ľudia berú život hold moc vážne :)
A pravopisná chyba už v nadpise o niečom tiež vypovedá. Buď neznalosť, alebo totálny nezáujem o čitateľa.
Ale áno, začínam ľutovať, že som Ti niečo vôbec písal.
Milujem fantasy o mužskom sexuálnom apetíte :D
Aspoň meno si mu mohol dať priliehavejšie, keď už nič iné...
Sorry, ja fakt nedokážem byť taký milý, ako Enigma. Stále som nedostal odpoveď na svoju otázku.
Skutočne chceš, aby som napísal niečo viac?
Alebo ti iba vadí, ak si niekto dovolí vysloviť názor?
Ja nechcem hateovať, ale toto je podľa mňa fakt veľmi slabé, s umením to nemá čo do činenia (nie že by ja som bol umelec), ale vulgarizmy, prvoplánové rýmy, gramatické rýmy, okolo rytmu sa to ani neškrtlo. Ak už chceš k tomu nejaký názor.
Označiť niekoho za trkvasa len preto, že ti napísal kritiku? Nemám slov... A vlastne tu ďalšie slová ani netreba.
Ty si dobrý trkvas. Veď píš si čo chceš. Nikto ti to predsa nezakazuje. Naopak, ešte raz ďakujem za spríjemnenie dňa
Vy ste mi tu ale pekný spolok pseudointelektuálov :))
... ešteže tak, lebo označenie "intelektuál" mnohí chápu ako nadávku.
... niektorí neberú, len vedia rozlíšiť humor od trápnosti...
... Vrchlický je významný český básnik - maturitná otázka...
Tak to musí byť iná sprosťárna, keď už aj fia... chcem povedať Vlado cíti povinnosť umravňovať autora. :-)