Viac o autorovi
Všetky príspevky od autora
Dnes po dlhom čase, pridávam jednu moju staršiu báseň :)Dobrovoľne za mrežami sedíme, tvárime sa nevinne a len mlčíme. Chceme kričať, ale máme v sebe blok, niektorí sa boja urobiť aj krok. Rozhodujú, ale bez našich hlasov…
„Prečo by som ho mala prijať? Zastrelil 15 mojich ľudí!“ „Tamara, je zranený,“ ozvala sa Barbora. „Priveďte ho sem! Okamžite!“ vykríkla. Všetko sa zbehlo veľmi rýchlo. Priniesli raneného do domu a čakali na ďalšie príkazy. Tamara pozrela na jej zajatca. „Uložte ho do mojej postele!“ prikázala opäť…
Dnes v noci nemôžem zaspať. Prevaľujem sa zboka na bok. Mám pocit, že nemôžem dýchať. Je tu hrozne dusno a smädí ma. Vstávam z postele a po tme sa snažím prebehnúť k dverám. Schádzam po schodoch a chystám sa ísť do kuchyne po pohár mlieka, keď v tom ma niečo zastaví. Predo mnou stojí v tme nejaká…
Rozbitý z alkoholu, koksu a z báb, ktoré mi dali poriadne zabrať, som sa z ničoho nič zobudil v sivej malej miestnosti bez jediného okna. Posadil som sa na tvrdý matrac postele, na ktorom som spal a s prižmúrenými očami pozeral dookola. Videl som zahmlene. Ukazováky na oboch mojich rukách…
Natália Keď vstala ako prvé si všimla prenikajúce lúče do izby. Chvíľu sa ešte popremŕvala v posteli, potom si dala sprchu, a medzitým rozmýšľala ako strávi prvý deň v tomto ,poslednom mieste, kde chcela byť ´ . Obliekla si rifľové šortky, sivé tielko, a nalíčila sa, tak ako vždy. Tento štýl sa…
Natália Natália bola na dne! Sedela v aute, ponorená do melancholickej nálady a slúchadla v ušiach, ju dostávali z reality. Zavrela oči, aby z okna auta nevidela svoj budúci domov, na 2 mesiace. Nech to utečie! priala si. Keď otvorím oči, nech je koniec leta a ja sa vrátim domov. Nič. Nezmenilo sa…
Vždy keď mi príde na myseľ, zatúlam sa v čase spomienkami na leto, ktoré sme spolu zažili. Mysleli sme si že to bude nekonečné. Ja, on a hviezdy svedkami našich slov, bozkov, objatí, skutkov. Teraz, keď mi chladný jesenný vzduch chladí líca, moje oči blúdia niekde v tých končinách, na ktoré si on…
Druhá šanca Ak sa budem topiť, myslíte, že ma niekto zachráni, alebo, budem chcieť odísť, že mi v tom niekto zabráni? Kladiem si tú otázku, no odpoveď je jasná, určite. Samozrejme, že naši milovaní a my nimi ľúbení nás neopustia. No niekedy je to klamné. Napríklad, moja mama, prisahala, že…
Comments
Pridať nový komentár
V prvom rade, forma. Robí príbeh nečitateľným. Slová stojace osamotené v riadku či na jeho konci s obrovskou medzerou pred nimi len mätú. Navyše niekde akoby často slov a viet úplne zmizli, napríklad začiatok vety: „to teraz pôjdeš vyklepať, tak...“ Neviem, či sa to tak zle zobrazuje len mne, každopádne je veľmi náročné to čítať – čo je škoda, lebo po stránke gramatickej a zhruba aj štylistickej to nevyzerá na zlé dielo. Ale takto ťažko hodnotiť. No aspoň niečo: „Tomáš krúti volantom a kričí na mňa, aby som rýchlo vysadla.“ – ak sa nemýlim, idú v aute šialenou rýchlosťou, a brat hovorí sestre, že má z toho auta vyskočiť? Veď to by pre ňu znamenalo istú smrť. Nechápem.
Ano, nejako divne sa mi to zobrazilo. Skúšala som to opraviť, ale nešlo mi to. Neviem prečo. V súbore som to mala napísané normálne. Ale ďakujem za názor.
Technické problémy s pridávaním na túto stránku mávam aj ja. Možno by si pred vložením príspevku mohla vyskúšať vložiť text najprv do notepadu či wordpadu, aby "zakapalo" všetko wordovské formátovanie. A až odtiaľ ho preniesť sem. Je to (minimálne medzi lamami :-)) bežný postup pri nahrávaní textu cez rôzne redakčné systémy.
Ďakujem za radu :D