Chcel zaspať skôr ako predošlé dni,

zatvoril oči, zaboril sa do postele

každý spí, každému sa niečo sní,

neviem utíšiť myseľ, prevracá sa hodiny

nemá to predsa zmysel, tak vstáva 

do skorého rána.

Rád by sa rozprával, no sám nevie o čom

rád by sa usmieval, no nechce sa mu

vzal zo stola slúchadla a v tom

sa z hlboka nadýchol, pomaly stíchla myseľ

už mu všetko dáva zmyseľ,

chce byť sám, uzavretý do seba, tichý a zabudnutý

nie, nie smutný

chce byť len sám sebou, v myšlienkach s tebou

myšlienkami na miestach, kde sme slobodní behali

a šťastie hľadali, na miestach kde sme plakali

na lavičkách, ktorých sme spávali.

Chcem ťa mať pri sebe i keď si rozutekaná vo svete

chcem ťa vidieť tancovať počas horúcich nocí

vidieť ako ťa má šťastie v moci,

chcem ťa vidieť zaspávať, na svet nadávať.

Viem, že sa nevrátiš, však stretnime sa aspoň v snoch

na miesto, ktoré potrebuje jedine nás dvoch.

Viem spravil som veľa chýb, a každá z nich mi uberá dych

viem, že je neskoro, som túlakom snov

túžim si uloviť jeden pre seba

pobozkať ťa na tvár a povedať, že všetko bude v poriadku

tak ako na úplnom začiatku, utrieť ti slzy z líc

a zaviesť ťa do ulíc, postaviť sa hrdo pred teba a zahrať ti na gitare

viem, že potrebujem zabrať na odvahe, však moje srdce vie

po čom túži, len jednej žene slúži

a slúžiť bude i keď si vzdialená na milión kilometrov

si mojou kráľovnou snov, nechcem na teba zabudnúť

viem, že sa musím pomaly pohnúť, prosím aspoň jeden sen

nech ti venujem krátku pieseň.