... máš pravdu, Maja, písanie básničiek, najmä v puberte a adolescencii má - okrem iných - aj funkciu akejsi "výlevky" do ktorej si utrápené dušičky vylievajú svoje sklamania, frustrácie, bolesti a pocity prehry a poníženia, ale i nadšenia z vydareného vzťahy (aj keď, ako hovorí Fulgam: "Každá láska skončí zle" :)
Psychoanalytik Freud označil práve tento spôsob vyrovnávania sa s nesplnenými túžbami - pomocou umeleckej tvorby - výrazom SUBLIMÁCIA. Podľa neho je to najušľachtilejší spôsob vyrovnania sa so životnými traumami - vďaka sublimácii vznikli mnohé významné umelecké diela. Určite by sme začudovane krútili hlavou, keby sme poznali pravé dôvody vzniku niektorých umeleckých diel.
V prípade, že sa nesplnené túžby potlačia do nevedomia, môžu spôsobovať psychické, ale i telesné ochorenia. Sublimácia je teda vhodným prostriedkom "odkanalizovania" týchto škodlivých energií a ich pretvorenia na niečo ušľachtilé.
Rada je teda prostá: Dal(-a) ti frajer(-ka) kopačky? Zober pero a píš, alebo štetec a maľuj, alebo foťák a foť, alebo kameru a filmuj, alebo gitaru a skladaj, alebo cvičky a tancuj, pokús sa skrížiť v záhrade zemiaky s rajčinami, pestuj bonsaje ...
Sú aj iné spôsoby, no neodporúčajú sa, hoci sú hojne používané: napr. utápanie žiaľu v alkohole (to sa v psychológii volá únik), drogy, sexuálne excesy, agresivita voči iným, vstup do sekty, a pod.
Básničky sú lepšie.
Veľmi pekné dielko.
Najviac sa mi páčia posledné dva odstavce.
Talentu máš rozhodne viac než dosť.
Teším sa na ďalšie tvoje príspevky, ak nejaké budú, určite si ich prečítam. ;-)
S pozdravom Dušan Damián.
mne sa najviac páčia prvé tri odstavce ;) :D
vcelku zaujimave, ale nejak ma tato "lubostna lyrika" neberie
Aj podľa mňa je na svete ľúbostnej lyriky už dosť, ale každý sa potrebuje vyplakať. A koniec koncov, ako sa vraví, za všetkými veľkými činmi stojí láska.
Mne sa táto báseň pozdáva preto, lebo nie je presladená...
tie typické siahodlhé frázy
o tom,
aký je kto prázdny...
:D:D:D
Voniaš mi vo vlasochOstávaš na jazykuŠteklí to na krku...Husia koža...od zátylku po gombík nohavícPrievan. Otvorené dvere na odchod. Emócií. Dverí, ktoré smel si otvoriť len ty.Príjemne...príjemné... .Jemnocitom zahaľuješ moje nedokonalostiA tváriš sa akoby neexistovali…
„Chováš sa detinsky!“ „Dospej!“ Už dávno neískaš bábam umelé vlásky A medvedík zostarol. Je z neho hračka pre psa. Zviera sa potešilo trhanici A ty stále kŕčovito zvieraš kaleidoskop. Farebné úlomky detských čias Zrkadlia sa v troch pravouhlých šošovkách. Otáčaš začiatok konca a spomínaš. Ako to…
Príbeh bez začiatku a konca. Príbeh bez pointy a srdca. Príbeh jedného zlomeného chodca. Kráčajúc po zimných chodníkoch, drkotajúc zubami bol vďačný. Za akékoľvek pohrúženie sa do seba samého. Čítal mená na pomníkoch a podvedome ukladal písmená…
Fúka akoby sa blížila búrka.Silný vietor vykrúca stromom ruky k nebesám,aby im ešte bolestivejšie zatlačil hlavu k zemi.Desivé ticho strieda spev lístia.Ozveny havraních krídel...Koľko krát už tento vietor vrátil sa,a nikdy neprivial poriadnu búrku,len trvalé zrážky...Myšlienok a dlaní.Ale…
Je tesne pred dažďomzmyje krivé slová A ochotníci zahrajú nové predstavenie. V slzách sa zlomí Hlas vo vetre nepočuť...len odrazy (jeho) pier Od seba a k sebe. Melodramatické Repliky aktérov. Orbitály zasypali odpadom A on vypil všetko mlieko…
Si primárnym problémom môjho ja. Pričasto zdvíhaš moje kútiky. Priznávam, prilietaš mi do snov. Prilipla som k tým predstavám, Prekrásne príjemné.Príležitostné šťastie Priliehavé šaty obnažujú moju dušu Prichytil si ma pripravenú na príboj, Pristihem sa, ako pripravujem rozhovory Trošku pritiahnuté…
Inšpirovali ma tvoje slová.Inšpiroval ma tvoj smútok. Sebecky zhľadúvam myšlienky v tvojom trápení A pretavím ich do veršovanej prózy. Nadprodukcia kalusu snáď uzavrie rany na tvojich tracheách. Poprúdim tvoj bazálny metabolizmus, Nech zlikviduje patogénne myšlienky Čo vnikli cez žihadlá…
Chlapec zbierajúci rozkvitnuté kvety Netuší, že láskyplný pohľad matky Stratí sa v nenávratne mystických riek A kvety zvädnú, a chlapec podrastie Nebude už viac zbierať sedmikrásky... Len minie všetky drobné na poslednú ružu Pre prvú skutočnú lásku, ktorá ho nechala Stáť pred hradom z piesku.…
Ozveny prázdnych krokov na ulici života, A v našich slovách len zradná ničota. Spája nás niť útešných spomienok, Čo nakreslili tie slávičie perá, Ktorými si omotal moje sluchy. A srdce orgán hluchý, Len poslušne tlčie pre teba. Len keby slzy mohli zmrznúť A panenské lúky by rástli o ulicu ďalej…
Najkrajšie sú letnolásky, vyčítané z sedmikrásky, krásna vôňa, teplo v očiach, nádej úsmev a kopček zmrzliny. Najkrajšie sú letnolásky, krátky zostrih dlhej pásky, dotykov a vôl'a, zostať v lúči slnka, neklepať sa od zimy…
Comments
Pridať nový komentár